Duchovný význam jednotlivých prvkov mobiliáru pre baziliku

Ponúkame Valm vysvetlenie jednotlivých častí nového mobiliáru. Projekt podporil Prešovský samosprávny kraj dotáciou vo výške 3000,- EUR. 

OBETNÝ STÔL je miesto, kde sa slávi sv. omša, kde sa kladie chlieb a  víno, ktoré sa premení na Telo a Krv Pána Ježiša.  Bazilika v Kežmarku je zasvätená Svätémú krížu. Je to aj centrálny prvok na hlavnom drevenom oltári – Kristus na kríži. Pri Ježišovej smrti z jeho prebodnutého boku  vyšla krv a voda, čo je symbolom dvoch sviatostí – krstu a Eucharistie.  Preto aj podstavec obetného stola má tvar prameňa, a preto mramor podstavca je svetlej farby. Každá sv. omša je totiž sprítomnením obety Pána Ježiša na kríži. Zo svätej omše pramenia pre veriacich Božie milosti. Oltárna doska je z tmavého mramora a tvarom pripomína vodorovné rameno Kristovho kríža.

V rohu oltárnej dosky je miesto, kde budú vložené relikvie svätých. V staroveku sa sv. omše slávili na hroboch svätých, najmä mučeníkov. Keď sa totiž premýšľalo, ktoré miesto na zemi je najvhodnejšie – najčistejšie na to, aby sa na ňom slávila sv. omša, boli to hroby svätých, ktorí zasvätili a obetovali život pre Krista. Z toho neskôr vznikol zvyk vkladať do oltárnej dosky relivie svätých. Aj my tento starobylý zvyk a zároveň odporúčanie Kódexu kánonického práva (kán. 1237, § 2) zachováme.

AMBÓNA– tak voláme miesto, odkiaľ sa číta Božie slovo, prednáša homília a čítajú spoločné modlitby veriacich. Je to stôl Božieho slova. Preto horná mramorová doska tmavej farby vlastne pripomína dosku stola. Dolná časť ambóny bude vyrobená zo svetlého mramora. Celkový oblúkovitý tvar ambóny taktiež vyjadruje myšlienku prameňa, lebo Božie slovo sa ponúka veriacim, aby čerpali z prameňa Svätého písma, z ktorého sa každú sv. omšu čítajú úryvky.

Ambóna je materiálom a farbou podobná obetnému stolu, lebo sa vyjadruje myšlienka, že každá sv. omša pozostáva z dvoch časti – Bohoslužba slova a Bohoslužba obety.

SVIETNIK NA VEĽKONOČNÚ SVIECU slúži na postavenie sviece, ktorá sa požehnáva na veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu). Ľudovo sa nazýva „paškál“, keďže Veľká Noc sa po latinsky povie Pascha. Symbolizuje Ježiša Krista, ktorý povedal: „Ja som svetlo sveta.“ Táto svieca sa zažne pri krste, pri pohrebe a svieti počas celého veľkonočného obdobia. Svietnik je zahnutý smerom ku krstiteľnici, lebo počas veľkonočnej vigílie sa ponorí do vody v krstiteľnici. Okrem mramoru svietnik má aj prvky z bronzu, lebo aj týmto spôsobom odkazuje na bronzovú krstiteľnicu. Ako Pán Ježiš sa svojou obetou na kríži ponoril do smrti a znova sa vynoril k životu, tak sa to deje aj pri krste. Kresťan krstom zomiera starému životu, aby sa „vynoril“ – „zmenil“ pre život podľa Ježiša Krista.

Krstiteľnica a svietnik sú umiestnené spoločne na tej strane, kde sú v stene sú vložené požehnané oleje, ktoré sa používajú pri krste, birmovaní a pri pomazaní chorých. V blízkosti sa nachádza aj  vežičkovitá stavba – tzv. pastofórium, ktoré v stredoveku slúžolo ako Bohostánok na uloženie Sviatosti Oltárnej. Vytvárajú tak vzájomný  duchovný súvis.