Kostol svätého Petra a Pavla

Kostol sv. Petra a Pavla – sv. Martina, biskupa

Vo filiálke Stráne pod Tatrami sa nachádza Kostol sv. Martina, biskupa. V minulých rokoch, keď dedina nebola filiálkou kežmarskej farnosti, pravdepodobne z praktických dôvodov (vo farnosti boli dva kostoly sv. Martina a teda problém súčasného slávenia odpustových slávností na dvoch miestach súčasne) došlo k používaniu iného pomenovania kostola a to ako Kostola sv. Petra a Pavla. Vzhľadom na historické dokumenty však zasvätenie sv. Martinovi nemožno vynechať.

Kostol sv. Martina, biskupa

Základy kostola pochádzajú z konca 13. storočia. V 15. storočí bol rozšírený novým presbytériom s polygonálnym uzáverom spojeným s loďou gotickým lomeným oblúkom. V 17. storočí ho zaklenuli neskororenesančnou klenbou. Hlavný vchod situovaný z južnej strany lode je renesančný, s predstavenou predsieňou. Steny fasády sú hladké, spevnené masívnymi opornými piliermi. Mohutná veža na západe zaberá celú šírku lode a je štvorcová, nečlenená s nadstavbou, zakončená nízkym ihlanom. Na severnej, západnej a južnej strane sa nachádzajú jednoduché polkruhovito ukončené zvukové otvory. V podveží sa dnes nachádza malá kaplnka, nad ňou spočíva panská komora otvorená do lode malým oblúkom. Voľakedy sa tadiaľto vchádzalo na drevenú emporu, na ktorej bol približne od roku 1830 organ (údaje o výdavkoch na opravu organu sú uvádzané ešte v roku 1891). Dnes je komora sprístupnená zo severu (v roku 1931) pristavaným schodiskom, ktoré vedie aj do hornej zvonovej časti, kde sa nachádzajú tri zvony. Najväčší z nich pochádza z roku 1746. Celý areál kostola je ohradený nízkym stredovekým múrom s pultovou strieškou.

Hlavný oltár uvádzaný v literatúre ako pseudorenesančný zo začiatku 20. storočia, pochádza v skutočnosti z polovice 17. storočia, z obdobia reformácie. Je dielom rezbára, ktorý zhotovil v roku 1651 pre kežmarského mešťana Juraja Günthera náhrobný epitaf a organovú skriňu pre nástroj Bartolomeja Fromma. Ornamentálna rezba je takmer identická s bočnými krídlami organu a rovnako sochy sv. Petra a Pavla majú svoje náprotivky v epitafe umiestnenom v Bazilike sv. Kríža. V strede oltárnej skrine lemovanej chrupavkovitými S a C motívmi je dnes novodobá socha Božského srdca Ježišovho. Pôvodne tu bol umiestnený obraz Kalvárie, ktorý sa dnes nachádza na zadnej strane oltára. Dielo pripomína ruku majstra, ktorý namaľoval v roku 1657 obraz Kalvárie na oltári v kežmarskej hradnej kaplnke. Pôvodný ľavý bočný oltár z konca 18. storočia je dnes stratený. Podľa dobových fotografií bol pomerne rustikálneho charakteru, uprostred mal niku so sochou Panny Márie( pp. zo začiatku 20 storočia), vloženú do architektúry s predstavenými stĺpmi a rozoklaným tympanónom, so sochami anjelov. Pri vchode sa nachádza kamenná krstiteľnica zo17. storočia. Pôvodne bola zakrytá baňatým vrchnákom z čias okolo roku 1780. Vo vežovej komore sa nachádza epitaf približne z 1. polovice17. storočia. Predstavuje pozoruhodný obraz Smrti a osobitného súdu. Po stranách má pilastre, ktoré nesú krepovaný architráv. Rímsy sú lemované perlovcom. Nadstavec je neúplný a rovnako chýba spodná časť epitafu. V chráme bolo donedávna niekoľko pozoruhodných gotických plastík: Socha sv. Doroty – polychromovaná drevorezba zo 14. storočia a socha Madony z 15. storočia. Boli reštaurované a publikované ak. maliarkou Máriou Spoločníkovou. Socha sv. Barbory pochádza zo začiatku 16. storočia.