Kostol Ježiša Krista, Vykupiteľa sveta

Výstavba: 2003 – 2005
Projekt: Ing. Arch. Marián Sitarčík
Investor: Komunita sestier redemptoristiek z Dublinu (Írsko)

Symbolika kostola

Chrám je osobitným znakom Cirkvi putujúcej na zemi a obrazom Cirkvi prebývajúcej v nebi. Latinským termínom „ecclesia“ sa označovala nielen cirkev samotná ale aj budova, v ktorej sa zhromažďovala komunita kresťanov, aby sa spoločne modlili, počúvali Božie slovo, slávili Eucharistiu a prijímali ostatné sviatosti. Podľa prastarého zvyku v Cirkvi sa každý kostol zasväcuje Bohu osobitným slávnostným obradom a tým sa natrvalo vyčleňuje z profánneho užívania, aby slúžil len a len na slávenie posvätných tajomstiev. Náš kostol posvätil spišský diecézny biskup Mons. ThDr. František Tondra, 17. júla 2005.

Slávnostne vyzdobeným portálom vstupujeme do priestoru večnosti. Zanechávame hriechom zranený svet a jeho pominuteľnosť a ponárame sa do nového sveta Božej prítomnosti. Bránou je sám Kristus. Kto vchádza cez neho, bude spasený (Jn 10,9), bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Vojde do predsiene neba, do nového Jeruzalema, do zasľúbenej zeme oplývajúcej plnosťou, čo symbolizuje mozaika s kvetinovými motívmi. Nad portálom, na chóre sa nachádza okrúhla mozaika s Kristovým monogramom. Sú to prvé dve písmená gréckeho slova Christos: teda X (chi) a P(ro) vpísané do žltého kruh., ktorý je symbolom vesmíru i samotného slnka. Kristus je stredobod celého vesmíru, Kristus je slnko vychádzajúce z výsosti.Kostol postavený z kamenných kvádrov a tehál je znakom Kristovej Cirkvi, zloženej zo živých kameňov. Steny kostola symbolizujú Boží ľud, každý z nás tu má svoje miesto. Ak by chýbal čo i len jediný kameň, je narušená celistvosť stavby. Spojivom je Kristova láska a milosť. Stabilitu stavby zabezpečujú štyri stĺpy, podobne ako rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – štyri kardinálne čnosti zoskupujú okolo seba všetky ostatné čnosti a tvoria základy čnostného života.

Štyri konsekračné kríže vyjadrujú štyri rozmery Cirkvi zosobnené štyrmi apoštolmi. V Petrovi je prítomný pastiersky rozmer – moc zväzovať a rozväzovať, v Pavlovi rozmer kresťanskej slobody. Ján stelesňuje apoštolskú lásku a Jakub spojitosť medzi tradíciou a novosťou evanjelia.

Boží ľud zastrešuje hierarchická cirkev, čo v architektúre kostola symbolizuje samotný strop a krov. Tri okná, ktoré sa v ňom nachádzajú hovoria o jej trojitom – učiteľskom, pastierskom a kňazskom – úrade.

Kupola so svojou trojitou obručou, ktorá završuje celú stavbu, symbolizuje Najsvätejšiu Trojicu.

Studňa svetla, ktorá zhora osvetľuje oltár, obrazne znázorňuje svetlo Ducha Svätého.Svoju pozornosť si zasluhuje aj samotná podlaha, častokrát zdobená. hovorí o najkrajšej ozdobe kresťana – o pokore. tak ako na zemi stojíme dvomi nohami, podobne aj náš pokorný postoj pred Bohom má dva rozmery: „Pane, nemôžem bez teba nič urobiť“ a „Áno, Pane, s tebou a v tebe to dokážem.“

V SANKTUÁRIU KOSTOLA, je znázornená dráma na Golgote: dole na zemi sa nachádza oltár – prasknutá skala a hore je umelecky znázornená roztrhnutá opona Jeruza-lemského chrámu. Oba tieto prvky vyjadrujú koniec starozákonného kultu a začiatok nového kultu v duchu a pravde. Zároveň hovoria o našom budúcom zmŕtvychvstaní a nanovo otvorenom nebi.

Medzi nebom a zemou je ukrižovaný Kristus – jednorodený Boží Syn, ktorý sa z lásky k nám ľuďom stal človekom a svojou smrťou na kríži nám nanovo otvoril prístup k Otcovi. On je jedinou cestou, jeho kríž je mystickým rebríkom, ktorým môžeme vystúpiť do neba. Kráčajúc po kamennej ceste života, vystupujúc „po schodoch“ ôsmych blahoslavenstiev, nikdy nie sme sami, je s nami BOH – EMANUEL, ktorého v ikonografii znázorňuje bledomodrá farba. On touto cestou šiel pred nami a dnes kráča spolu s nami a posilňuje nás sviatostným Chlebom, aby sme na ceste neochabli.

Zo stredu svätostánku určeného na jeho uchovávanie vychádzajú slnečné lúče svetla. Aj keby sme mali ísť tmavou dolinou, naše srdce sa nezľakne, lebo On je s nami a osvetľuje naše životné chodníky.) Na reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti upozorňuje večné svetlo. Trojfarebná mozaika ozdobujúca svätostánok vyjadruje teologickú hĺbku tohto tajomstva: mocou Ducha Svätého (oranžová farba) je v Najsvätejšej sviatosti pod spôsobom chleba prítomný celý a úplný Kristus: Boh (červená farba) a človek (modrá farba).

Dvanásť modrých pásov – stupňov, ktoré siahajú po nebo, sú symbolom dvanástich stupňov dokonalej lásky a pokory, o ktorých píše sv. Benedikt, otec západného mníšskeho života. V láske a pokore spejeme k zjednoteniu sa s Bohom, ktorý ako prvý s láskou a pokorou zostúpil k nám, ľuďom.

OLTÁR je stredobodom nielen nášho chrámu, ale celého kláštora a jeho okolia. Všetko sa odvíja práve z tohto miesta. Presbytérium, chór sestier, lavice, dokonca aj parkovisko, vnútorná klauzúrna chodba a priľahlé miestnosti spolu s klauzúrnou záhradou majú jeden jediný spoločný stred. Je ním stred oltára centrum, v ktorom sa sústreďuje celý náš každodenný život.Oltár z kameňa zdôrazňuje večnú, trvalú, božskú prirodzenosť Krista. On je „kameň“, ktorý stavitelia zavrhli, a predsa sa stal uholným kameňom – základom každej duchovnej stavby.Oltár zároveň symbolizuje Kristovo kopijou prebodnuté a otvorené Srdce, z ktorého vyšla krv a voda. Žriedlo vody živej, ktorá sa rozlieva z Ježišovho Srdcasmerom k ľuďom, zdôrazňuje aj modrá podlahová plocha v blízkosti oltára.Pri pohľade zhora má oltár tvar na polovicu prelomenej hostie – symbol obetovaného a podarovaného Kristovho života.

AMBONA je miesto, odkiaľ sa ohlasuje najkrajšia správa, akú kedykoľvek človek počul, správa o Kristovom zmŕtvychvstaní. Má tvar dvojsečného meča zabodnutého do kamennej podlahy. Pripomína tak pravdu, že Božie slovo má moc preniknúť do hlbín ľudského srdca a prísľub, že sám Boh zmení naše kamenné srdcia na srdcia z mäsa. Zmes farieb v mozaike vyjadruje Krista – vtelené Božie slovo ako našu cestu, pravdu a život: tmavomodrá farba je farbou Krista Pantokratora, farbou večnej Božej pravdy, svetlomodrá farba je farbou Boha Emanuela, Krista, ktorý sa stal našou cestou,zelená farba je farbou Krista zmŕtvychvstalého, darcu nového života, oranžová farba znázorňuje oheň Ducha Svätého, ktorým je preniknuté celé sväté Písmo.

OTVORENÝ EVANJELIÁR umiestnený takmer na dosah ruky, vpravo od ambony, vyjadruje, že Božie Slovo nie je vysoko nad zemou ani ďaleko, aby sme ho nemohli obsiahnuť a poznať, ale je blízko každého z nás. Stalo sa pre nás telom, prišlo medzi nás a prebýva s nami. Je ním sám Ježiš Kristus – vtelené Božie Slovo. Jeho slová a jeho náuka sú naším každodenným chlebom, ktorým sýtime naše duše pri eucharistických sláveniach.

SEDES – sedadlo – je miesto pre kňaza, odkiaľ predsedá zhromaždeniu a vedie mod-litbu. Zastupuje ľudí a v ich mene sa modlí k Bohu, na druhej strane jeho pros-tredníctvom sa Boh udeľuje ľuďom. Koná tak v mene samého Krista – jediného veľkňaza a prostredníka medzi Bohom a ľuďmi. Na prítomnosť ukrižovaného a zmŕtvych-vstalého Krista v osobe kňaza poukazujú tri klince na operadle sedadla.

STÔL OBETNÝCH DAROV sa nachádza v priestore kostola, kde sa zhromažďujú veriaci. Pripravujú sa naň obetné dary – chlieb a víno, ktoré sa počas slávenia liturgie prinášajú k oltáru a znázorňujú našu duchovnú obetu, ktorou sa pripájame ku Kristovej obete.

KLAUZÚRNE PREDELENIE oddeľuje sestry od zvyšku veriaceho ľudu, čím sa vyjadruje ich zasvätenie sa Bohu.

Zámerne zväčšené 13 ZASTAVENIE KRÍŽOVEJ CESTY jej dodáva „slovenský“ charakter. Sedembolestná Panna Mária je patrónkou Slovenska.
Pápež Pius IX v roku 1866 slávnostne zveril IKONU PANNY MÁRIE, MATKY USTAVIČNEJ POMOCI redemptoristom v Ríme. Dnes sa kópie tejto ikony nachádzajú vo väčšine kostolov kongregácie redemptoristov a redemptoristiek, kde častokrát trvá neustála novéna k Panne Márii ustavičnej pomoci.
Slová z knihy Izaiáša: „HĽA BOH MOJEJ SPÁSY, DÚFAM A NEBOJÍM SA.“ hlboko vyjadrujú našu komunitu a celú rehoľnú rodinu, ktorá je poslaná hlásať celému svetu hojné vykúpenie. Tieto slová každoročne vyspevujeme pri liturgickom slávení nášho patronátneho sviatku najsvätejšieho Vykupiteľa – na tretiu júlovú nedeľu.

Eucharistia (K38)

Dennodenne s Kristom a v Kristovi prinášame nebeskému Otcovi najvzne-šenejšiu a najsvätejšiu obetu lásky: eucharistiu.Čerpajúc z tohto nevysychajúceho pra-meňa milosti sa osobitným spôsobom zjednocujeme s Kristom a spolu s ním obetujeme celý náš život na slávu a chválu Otca.

Verejná modlitba chvály a orodovania (K39)

V našom kostole dennodenne znie modlitba chvál, ktorú vyspevujeme Bohu spolu a zároveň v mene celého Božieho ľudu, ale aj v mene tých, ktorí Boha odmietajú alebo jeho lásku ešte vôbec nepoznajú.

Tichá kontemplácia (K42)

Zotrvávame v tichu pred Prítomným v Najsvätejšej sviatosti a nechávame sa prenikať lúčom jeho lásky. On je Slnkom, ktoré ohrieva zem nášho srdca a blahodarne naň pôsobí svojou milosťou. On jediný má moc preraziť každú tmu, každý hriech a slabosť a pomáha klíčiť malému semienku viery zasiatom v každom z nás vo sv. krste.