Hroby kňazov umiestnené na starom cintoríne v Kežmarku

Babula, Laszlo, prepošt

Narodil sa v roku 1844 v Spišskej Novej Vsi.
Štúdium teológie absolvoval v Spišskej Kapitule a kňazské svätenie prijal v roku 1868. Pôsobil vo Veľkom Slavkove ako kaplán (1868-1874), farár (1874-1885) a neskôr dekan. Od roku 1885 bol farárom v Kežmarku. V roku 1889 sa stal titulárnym prepoštom. Ladislav Babura bol členom výboru Spišskej uhorskej spoločnosti od roku 1885. Okrem toho bol členom Uhorskej historickej spoločnosti, spoluzakladateľom a podpredsedom tatranskej odbočky Uhorského turistického spolku. Bol tiež predsedom pobočky Červeného kríža v Kežmarku.
Zomrel v roku 1892 v Kežmarku.

Benedek, Aldorfai, OPraem.

Narodil sa v roku 1896 vo Vyšných Lapšoch. Vstúpil do rehole premonštrátov. Za kňaza bol vysvätený v roku 1920 v Jasove. Bol doktorom filozofie a regulárnym kanonikom premonštrátov. Ako profesor pôsobil od roku 1920 na gymnáziu vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea, Rumunsko). Neskôr bol v pastorácii v Košickej diecéze. Kvôli zlému zdravotnému stavu od roku 1945 učil na gymnáziu v Kežmarku. Zomrel 16. decembra 1990.

Ferenčík, Ján, Mons. ThDr.

Narodil sa v roku 1888 v Kežmarku ako prvý z osemnástich detí. Teológiu študoval v Spišskej Kapitule, cirkevné právo na teologickej fakulte v Budapešti. Získal doktorát z cirkevného práva. V roku 1923 ho biskup Ján Vojtaššák vymenoval za profesora teológie. V roku 1931 sa stal rektorom seminára v Spišskej Kapitule, zároveň profesorom cirkevného práva a cirkevných dejín. V Spišskej Kapitule založil diecézne múzeum. Po smrti Andreja Hlinku sa stal farárom v Ružomberku. Po roku 1945 bol odsúdený a uväznený. Zomrel v roku 1950 v leopoldovskom väzení.

Krištof, Ludevít, prelát a pápežský komorník

Narodil sa v roku 1880 v Prešove. Za kňaza bol vysvätený v roku 1902. Ako kaplán pôsobil vo farnostiach Nižná Myšľa, Kurim, Veľký Šariš, Trebišov. Od roku 1908 pôsobil ako správca farnosti Trhovište. V roku 1934 bol menovaný za pápežského komorníka. Zomrel počas evakuácie v Kežmarku 17.3.1945

Majerčák, Pavol, dekan

Narodil sa v roku 1904 vo Vyšných Lapšoch, ktoré neskôr pripadli Poľsku. Teológiu študoval v Banskej Bystrici, kde bol v roku 1927 vysvätený za kňaza. Bol farárom v Hornej Ždani, dištriktuálnym dekanom a od roku 1967 žil na odpočinku v Kežmarku, kde zomrel v roku 1982.

Miškovič, Alojz, prof. ThDr.

Narodil sa v roku 1902 v Jurgove. Od roku 1920 študoval teológiu v Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený v roku 1925. V rokoch 1924-1928 študoval slovenčinu, filozofiu a poľštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1953-1967 bol vedúcim Katedry cirkevných dejín a kresťanskej archeológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. V roku 1962 bol vymenovaný za profesora cirkevných dejín. K poznaniu dejín slovenského spisovného jazyka prispel objavom, záchranou a publikovaním vzácnych jazykových pamiatok, pripravil nový preklad Životov Konštantína a Metoda (1964). Zomrel v roku 1967 v Bratislave.

Kalivoda, Ferdinand

V niektorých historických prameňoch sa uvádza aj pod menom Ferdinand Kálmán. Narodil sa 5. 10. 1869 v Spišskom Podhradí. Po skončení teologických štúdií bol vysvätený za kňaza 29. júna 1892 pre Spišskú diecézu, no v tom istom roku bol prijatý do Košickej diecézy. Do roku 1897 bol vychovávateľom pri rodine L. Bornemisszu. V roku 1897 sa stal kaplánom farnosti Tarcal, a hneď katechétom v Humennom. V roku 1901 bol vychovávateľom v rodine grófa Alexandra Andrássyho, v rokoch 1902-1932 spravoval farnosť Ľubiša v okrese Humenné. Od roku 1932 žil na dôchodku v Kežmarku. Zomrel 5. júla 1935 v Kežmarku.