Neotáčajme sa Pánovi chrbtom

V Bazilike minor svätého Kríža v Kežmarku je na bočnej stene nad sakristiou obraz, ktorý znázorňuje evanjeliový príbeh utíšenia búrky na mori. Často sa naň pozerám. Je zaujímavé sledovať rôzne pozície apoštolov. Je ich presne dvanásť. Niektorí sa úpenlivo obracajú ku svojmu Majstrovi. Reakcie ostatných sú takmer až zúfalé. Jeden skúša veslovať, iný sa bezradne prizerá, ako sa voda valí do loďky, ďalší sa pokúša zadržať plachtu, ktorú vietor unáša… Kristus stojí otočený tvárou k apoštolom. Akoby si nevšímal, čo sa deje pred ním. Má vystreté ruky smerom k učeníkom. Utišuje vietor i búrku. 

Tento evanjeliový úryvok patrí medzi biblické texty, ktoré použili ostatní dvaja pápeži v kľúčových chvíľach svojho pontifikátu. Pápež Benedikt XVI. pri svojej poslednej audiencii v úrade Petrovho nástupcu 27. februára 2013 na Námestí svätého Petra použil príklad z tohto evanjeliového úryvku: „Pán nám daroval mnohé slnečné dni a jemný vánok, dni hojného rybolovu. Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor – ako počas celých dejín Cirkvi – a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho, a on nedovolí, aby sa potopila. On je jej vodcom, isteže aj prostredníctvom ľudí, ktorých si vybral, pretože tak chcel. Toto bola a je istota, ktorú nič nemôže zatieniť. Kvôli tomu je dnes moje srdce plné vďačnosti Bohu, pretože celej jeho Cirkvi a ani mne nikdy nechýbala jeho útecha, svetlo a láska.“ 

Ešte výrečnejší je druhý moment. Keď Slovensko a celý svet postihla pandémia koronavírusu a uzavrelá nás na niekoľko týždňov do našich domácností, Svätý Otec František mal v piatok 27. marca 2020 na prázdnom Námestí svätého Petra nezabudnuteľnú a dojímavú eucharistickú poklonu, ktorá začala čítaním práve evanjeliového úryvku o tom, ako Pán Ježiš utíšil búrku na mori. Pápež vtedy povedal: „Potrebujeme Pána, ako dávni námorníci potrebovali hviezdy. Pozvime Ježiša do lodiek našich životov. Tak ako učeníci, aj my zakúsime, že s ním na palube sa nejde ku dnu. Máme predsa kotvu: v jeho kríži sme boli zachránení. Máme kormidlo: v jeho kríži sme boli vykúpení. Máme nádej: v jeho kríži sme boli uzdravení a objatí, aby nás nikto a nič neodlúčilo od jeho vykupiteľskej lásky.“ 

Na Slovensko sa už valí druhá vlna pandémie. Chytáme sa rôznych opatrení, pozeráme, čo sa dá ešte zachrániť, skúšame veslovať, či to nepomôže. Všetky tie opatrenia sú dôležité. Len či sme sa pritom všetkom neotočili chrbtom Pánovi. On sa ani teraz neodvracia od nás. Vždy je tvárou otočený k nám.