Druhá adventná kázeň o digitálnej závislosti a odovzdávaní viery

Milí bratia a sestry,

v túto druhú adventnú nedeľu pokračujeme našimi adventnými kázňami, v ktorých sa venujeme výzvam, ktoré priniesla do nášho kresťanstva súčasná doba. V túto druhú nedeľu Adventu najskôr chcem hovoriť o výzvach a ohrozeniach, ktoré so sebou priniesol internet.  

1.  Digitálna závislosť

Hovorí sa, že digitálnemu svetu patrí budúcnosť. Obklopujú nás počítače, mobily, internet, počítačové hry, sociálne siete, atď. Digitálne médiá menia svet, spoločnosť a ľudské správanie. Priniesli viaceré pozitívne prvky, napríklad zostať v kontakte s blížnymi, možnosť šíriť evanjelium, alebo sledovať sv. omše, čo sa presviedčame vtedy, keď nie je možná účasť na verejných bohoslužbách. Nechceme a nesmieme však prehliadať ani bagatelizovať negatívne dôsledky, ktorých nie je málo. Majú dosah na telesný, duševný aj duchovný život človeka. Pri neprimeranom používaní odborníci poukazujú na poruchy spánku, nízku sústredenosť, depresie a agresivitu. Pri internete upozorňujeme na veľké nebezpečenstvo podvádzania, šikanovania a prístupu k pornografii. Internet nás učí klamať. Nikde sa nevyskytuje toľko falošných identít a krycích adries ako na sociálnych sieťach. Uvádzame falošné fotky, umelo navyšujeme počet priateľov, len aby sme vyzerali lepšie, akí v skutočnosti sme. Anonymita na internete má tragické následky pre ľudí, lebo ich vedie k takému druhu správania, ktoré by si za normálnych okolností nikdy nedovolili. Dochádza k strate zábran. Slušný manžel a otec sa na internete mení na predátora a tichý tínedžer najradšej hrá násilné počítačové hry. V mnohých rodinách sa stáva, že ak rodičia skúsia aspoň obmedziť v domácnosti internet, čaká ich agresívna reakcia detí. To je vážny signál straty slobody a schopnosti sebaovládania. Milí rodičia, hovorte s Vašimi deťmi o rizikách, s ktorými sa môžu stretnúť na internete. Učte ich striedmosti a obmedzte čas, ktorý deti strávia na internete. To neodporúčame len my, kňazi, ale aj lekári, zvlášť psychológovia. Sú miesta a situácie, kde mobil nepatrí: na návšteve, počas spánku, v kostole a pri modlitbe. Sami buďte ostražití, aby ste nepresedeli za počítačom hodiny, ktoré ste mohli venovať rodine, deťom a oddychu. Nad všetky rôzne zásady si dajte toto zásadné predsavzatie: Aj na internete sa chcem správať ako kresťan. Nikdy nevyhľadávajte a nepreposielajte ďalej webstránky a správy s vulgárnym a neslušným obsahom. Ak na niečo také nechtiac narazíte, okamžite to vymažte, nereagujte a nešírte to ďalej. 

Digitálny svet sa môže stať „požieračom“ času, keď virtuálny svet nás oberie o osoby a vzťahy v skutočnom svete, na ktoré potom nemáme čas. Potrebujeme milosti, ktoré pochádzajú z nadprirodzeného prameňa, ktorým je Boh. Najmä z úst mladých a strednej generácie občas počujeme výhovorku: „Sledoval som sv. omšu v televízii alebo cez internet.“ Boh, sviatosti a veriaci nie sú virtuálne, ale konkrétne. Buďme ostražití, aby sme si nevytvorili virtuálnu bublinu a v nej našu falošnú identitu „akože“ kresťana. Vždy dajme prednosť osobnej účasti na sv. omši, spoločnej modlitbe, čítaniu Svätého písma pred časom stráveným surfovaním po internete. Z prirodzených prostriedkov spomeniem aspoň niektoré: Pomáhajme druhým, pestujme svoje záľuby, chodievajme na prechádzky do prírody, venujme sa športu, stretávajme sa v reálnom čase s reálnymi ľuďmi. Každý deň, keď Vaše deti strávia menej času pri digitálnych médiách, je vyhratý čas. Myslím, že to platí aj pre nás dospelých… Nedovoľme, aby sme kvôli internetovému svetu zabudli na svet našich blízkych a priateľov, na svet prírody a predovšetkým na Boží svet. 

2. Odovzdávanie viery

V súčasnosti sa stretávam s názorom medzi mladými rodičmi: „Nechcem nanucovať vieru svojmu dieťaťu, preto ho v detstve nedám pokrstiť, ale nech sa v dospelosti rozhodne, či chce alebo nechce veriť.“ S týmto postojom mnohí súhlasia, lebo vraj rešpektuje slobodu a práva dieťaťa. Pozrime sa však bližšie na tento názor. V prvom rade sa vychádza z nesprávnej mienky, že viera je niečo, čo sa vnucuje, kde človek stráca svoju osobnú slobodu. Čo je kresťanstvo? Je to pozvanie človeka byť dobrým a konať dobro, pričom nasledujeme príklad Ježiša Krista. V čom spočíva veľkosť človeka? Predsa v tom, keď v slobode, ktorá mu neodškriepiteľne patrí, si nevyberá zlo, ale koná dobro. Vtedy sloboda, pre ktorú sa rozhodol, dostáva svoj plný význam. Áno, kresťanstvo predstavuje aj systém hodnôt, ktorými sa človek v živote riadi. Rodičia, počkáte do dospelosti, nech sa dieťa rozhodne, či chce poďakovať, keď dostane od iných, napríklad od starých rodičov, darček? Prečo ho „nútite“ poďakovať, alebo povedať „prosím“, „prepáč“? Tiež mu „nanucujete“ určité hodnoty a správanie. Nechajte, nech sa rozhodne v dospelosti, či chce poďakovať, poprosiť alebo odpustiť. Nútite Vaše dieťa skoro ráno vstávať do školy? Prečo ho nenecháte spať, aby sa potom v dospelosti rozhodlo, či chce vedieť písať a čítať? Odpoviete mi: „Vtedy už bude neskoro, a čítať a písať bude v živote potrebovať.“ Odpovedám: „Máte úplnú pravdu.“ A chcete odovzdávanie morálnych hodnôt odložiť na dospelosť? To až v 18. roku života sa má dieťa vedieť rozhodnúť, že kradnúť je nesprávna vec, že pošpiniť dobré meno druhého nie je správne? Nebude už vtedy neskoro? Prosíme, ukážte vlastným životom Vašim deťom že viera im bude pomáhať, bude pre nich svetlom, pokojom a radosťou ich svedomia. Povedzte im tieto slová: „Milý náš syn, milá naša dcéra! Na vlastnom živote sme sa presvedčili, že viera je pre nás dôležitá, že nám dáva zmysel života. V ťažkostiach bola viera pre nás oporou aj usmernením. Preto Vám ju odovzdávame. Až raz budete dospelí, rozhodnete sa, či ju budete prehlbovať, ale nechceme, aby ste nám vyčítali, že sme Vám ju neodovzdali.“ 

Pri krste dieťaťa kňaz pripomína obidvom rodičom záväzok: „Beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere.“ Na konci krstu pri požehnaní kňaz pripomína manželom, že sú pre svoje dieťa prvými svedkami a učiteľmi viery. Otcovia, dajte si pravdivú odpoveď na túto otázku: „Vidí Vás Vaše dieťa sa modliť? Vidí Vaše dieťa, ako idete na sv. spoveď a na nedeľnú sv. omšu? Vidí Vaše dieťa, ako požiadate o odpustenie manželku?“ Rodičia, modlíte sa s Vašimi deťmi alebo ich vyženiete sa modliť, zatiaľčo Vy pozeráte svoj obľúbený televízny program? Obraciam sa na Vás, mamy. Na Slovensku sa viera odovzdáva predovšetkým prostredníctvom nábožných matiek. Je to aj moja skúsenosť. Mal som dobrého a pracovitého otca, ale za svoje kňazské povolanie vďačím dobrej a zbožnej mame. Manželky a matky, zachovajte si vašu vieru, jemnosť a lásku a učte to ďalšie generácie. Potrebujeme Vás. 

Obraciam sa na mládež. S dospievaním postupne preberáte aj zodpovednosť za svoje skutky a správanie. Trestnú zodpovednosť nesie človek už po dovŕšení 14. roku života. Od 15. roku života môže postupne viesť niektoré dopravné prostriedky a od 18. roku sa považuje pred štátom za dospelého. Viera a kresťanské zásady Vám pomáhajú, aby ste v tejto zodpovednosti obstáli. Mladí ľudia sa neraz tejto dospelosti dožadujú a nárokujú si na ňu. Prosím, dožadujte sa aj kresťanskej dospelosti a opravdivo ju žite. Pamätajte, že rodičia Vám odovzdali vieru, ale nie celú a nie naraz. Aj v oblasti náboženstva máte úlohu postupne preberať zodpovednosť za rast a praktizovanie Vašej viery. Nezostaňte pri náboženských vedomostiach, ktoré ste dostali na 1. sv. prijímanie alebo birmovku, ale ich prehlbujte. Použijem jednoduchý príklad. Dospelý človek by bol na smiech, ak by si na seba obliekol oblek či šaty z 1. sv. prijímania. Žiaľ, niekedy sme „na smiech“, keď duchovne nerastieme a zostaneme v detskej viere. Nikdy nie je neskoro začať vzťah s Bohom! Ak Vaši rodičia zanedbali Vašu kresťanskú výchovu, neobviňujte ich, ale vlastným životom im buďte povzbudením a príkladom ako nefalšovane a nezištne žiť Kristovo evanjelium. Na záver pripomeniem nádherné slová z Prvého Petrovho listu: „Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú.“ (1 Pt 3, 15 – 16)

Áno, milí bratia a sestry, vždy buďme pripravení obhájiť pred každým svoje kresťanské presvedčenie a robme to predovšetkým naším dobrým životom v Kristovi. Prosím, modlite sa aj za mňa!

Váš duchovný otec a farár František Trstenský