Kežmarské RELIKVIE

Relikvia je predmet, ktorý sa spája so životom Ježiša Krista, Panny Márie, svätých, apoštolov a podobne. Relikvie sú ostatky svätých alebo ich osobných predmetov. Zvykne sa im prisudzovať posvätná sila niekedy spôsobujúca zázrak. Bývajú dvojakého druhu: skutočné ostatky z tela svätca alebo z jeho šiat či vecí, ktoré používal, a relikvie na základe per contactum — dotýkania. Dotykom originálu s kópiou malo dôjsť k prenosu svätej sily relikvie.Bývajú uložené v cirkevných objektoch, uložené v relikviároch, aby mohli byť uctievané a používané pri náboženských obradoch ako reálna spomienka na významnú osobu.

RELIKVIE sv. FILIPA A JAKUBA A sv. KRÍŽA
V roku 1996 na „čiernu nedeľu“, teda týždeň pred Kvetnou nedeľou, keď v bazilike máme odustovú slávnosť, boli u nás znovuvystavené relikvie svätého Filipa a Jakuba a kúsok dreva zo svätého kríža osadené do krásneho relikviára. Týmito relikviami kňaz požehnáva veriaci ľud pri všetkých významnejších slávnostiach a pravidelne na „čiernu nedeľu“, kedy máme v bazilike odpustovú slávnosť. Vtedy je po slávnostnej svätej omši možné aj individuálne uctenie relikvií.

SVEDECTVO STARÉHO DOKUMENTU
Pravosť relikvií potvrdzuje i veľmi starý latinský dokument z roku 1792, ktorého významový preklad prinášame: „Edmund, z milosti Božej a Apoštolskej Stolice biskup Thejský, najdôstojnejší pán z Artzu a Vasegu, jeho Eminencia Kardinálpresbyter a Sufragán Viedenského Arcibiskupstva, úradujúci generálny vikár pontifikálnej duchovnej správy: Po dôkladnom preskúmaní všetkých osvedčení vcelku i jednotlivých dokladov, došli sme k pevnému presvedčeniu a istote o pravosti predložených relikvií a to z rôznych pôvodných miest. Preverené sú listinami s úradnou pečaťou. Z nich sme vybrali tieto relikvie: Z najsvätejšieho kríža nášho Pána Ježiša Krista, taktiež relikvie z kostry sv. apoštolov Filipa a Jakuba mladšieho. Tieto sme s nábožnou úctou vložili do nádobky mosadznej, postriebrenej, z prednej strany s ozdobným kryštálom, zozadu s dvojitým uzáverom, previazanou červenou páskou s do vosku vtlačenou pečiatkou o pravosti relikvie. Na väčšiu česť a slávu Božiu a to s povolením ju nosiť so sebou alebo ich darovať iným alebo ich vyložiť v kostole, kaplnke k verejnej úcte kresťanskému ľudu. Na potvrdenie toho tu prítomní to vlastnoručne podpisujeme a vtlačenou pečaťou dosvedčujeme. Taktiež dolupodpísaným delegovaným na prepravu odovzdávame. Edmund, biskup z poverenia najdôstojn. biskupa oficial Ignác Thonhauser, kňaz arcibiskupskej Kúrie."

(preložil vdp. Štefan Vasilík)

sv. FILIP, APOŠTOL
Pochádzal z mestečka Betsaidy Pri Genezaretskom jazere. V zozname apoštolov je vždy na piatom mieste. Podľa Jánovho evanjelia Ježiš povolal Filipa medzi prvými. Ježiš sa obráti na Filipa Pri zázračnom rozmnožení chlebov. Grécki pútnici v Jeruzaleme, ktorí sa chceli stretnúť s Ježišom, požiadali o sprostredkovanie Filipa. Pri rozlúčkovej reči po poslednej večeri Filip prerušil Ježiša so žiadosťou: „Pane, ukáž nám otca a postačí nám!“ V odpovedi mu Kristus jemne vyčítal nechápavosť a neveru. O jeho účinkovaní nie je veľa správ. Niektorí starovekí spisovatelia neodlišovali dobre tohto apoštola od diakona Filipa. Miestom pôsobenia bola Malá Ázia. Viaceré staré historické pramene uvádzajú, že v posledných rokoch života hlásal evanjelium vo Frýgii (dnešné stredozápadné Turecko), kde aj zomrel mučeníckou smrťou v Hierapole. Najčastejšie sa spomína, že bol ukrižovaný, pričom ho na kríži ešte aj kameňovali.

sv. JAKUB MLADŠÍ
Prímenie „Mladší“ odlišuje tohoto apoštola od Jakuba Staršieho, ktorý tiež patril medzi Dvanástich a bol bratom apoštola a evanjelistu Jána.
Biblia hovorí, že bol „Pánov brat“, tzn. Ježišov bližší príbuzný, azda bratanec. Patril medzi „stĺpy Cirkvi“ spolu s apoštolmi Petrom a Jánom. Nazývaný je tiež Alfejovým synom. Medzi ženami pod krížom bola i Mária, matka Jakuba Mladšieho, nazývaná tiež Kleofášovou. Kleofáš a Alfej sú pravdepodobne dve rozličné mená toho istého muža (ako sa to na Východe častejšie stávalo.)
Jakub Mladší mal v prvotnej Cirkvi významné miesto, ako vidieť z niektorých údajov Skutkov apoštolov. Napísal jeden zo siedmich apoštolských listov, ktorý obsahuje dôležité mravné poučenia a povzbudenia. Starokresťanský historik Euzébius vyzdvihuje Jakubovu nestrannú spravodlivosť, úctu k starozákonnej tradícii a hlbokú nábožnosť. Pre tieto vlastnosti si ho Židia veľmi vážili a mnohí z nich prijali kresťanstvo.
Vedúci predstavitelia židovstva naliehali na vplyvného apoštola, aby prestal ohlasovať Ježiša Krista. Keď im nevyhovel, chceli ho umlčať násilím. Podarilo sa im to roku 62. Bol zhodený z chrámovej hradby. Pádom sa nezabil, ale ešte sa dvihol na kolená a modlil sa za svojich nepriateľov. Dobili ho kameňmi. Pochovali ho na mieste mučeníctva. Hrob sv. Jakuba Mladšieho bol označený náhrobným kameňom, ktorý sa zachoval až do čias cisára Hadriána. Istý čas sa potom nevedelo, kde je pochovaný. Až v polovici 4. storočia sa objavuje správa o znovunájdení jeho pozostatkov a ich uložení v kostole, ktorý bol postavený pri jeho hrobe. Za cisára Justína II. bol v Jeruzaleme postavený chrám zasvätený sv. Jakubovi Maldšiemu. V ňom boli uložené i apoštolove ostatky. Časť relikvií prišla v tom istom storočí do Ríma, kde bola spolu s ostatkami apoštola Filipa uložená v kostole „Svätých dvanástich apoštolov.“