Krížové cesty v hrade

        V Jubilejnom roku 2000 vzišla v našej farnosti iniciatíva pripraviť krížovú cestu v Kežmarskom hrade. Myšlienku dekana Jakuba Gricha pomohli zrealizovať jeho spolupracovníci. Po dôkladných prípravách sa na Veľký piatok roku 2000 večer uskutočnila v hrade prvá pobožnosť krížovej cesty. V bazilike začala púť sprievodu s veľkým dreveným dvojmetrovým krížom, ktorý pre tento účel vyhotovil vo svojej dielni Ján Bajus. Sprievod kňazov, miništrantov, rehoľníc, skautov a kežmarských vojakov od Božieho hrobu kráčal mestom až do hradu. Tu sa zhromaždil ľud, pripravený bol chrámový zbor Baziliky sv. Kríža a prednášatelia textov. Skauti ožiarili noc plameňmi fakieľ (v roku 2000 si ich vyhotovili vlastnoručne). V hrade už cez deň naši mladíci zabezpečili ozvučenie. Počas krížovej cesty drevený kríž putoval nádvorím od zastavenia k zastaveniu, pričom každé bolo označené svetlom fakle v rukách skauta. Kríž sprevádzal sprievod kňazov, miništrantov a vojakov. Pri každom zastavení skupina veriacich odovzdala kríž ďalšej skupine, takže kríž niesli rôzne skupiny farskej rodiny - mladí, deti, rodiny, otcovia, mamy, rehoľníčky, seniori. Kňaz prečítal zastavenie, nasledoval text zastavenia v dramatizovanej podobe a následne meditácia. Pri príprave prvej krížovej cesty sme hľadali text, ktorý by bol vhodný. Nakoniec v našom spoločenstve vznikla krížová cesta špeciálne pre túto príležitosť. V tej prvej bolo použitých 61 biblických citátov. Po každom zastavení chrámový zbor zaspieval skladbu bez hudobného doprovodu. Po záverečných myšlienkach, poďakovaní a požehnaní relikviárom sa sprievod s krížom vybral mestom späť do baziliky.
 
        Atmosféra v hrade počas krížovej cesty bola neopakovateľná a všetkých prítomných očarila. V Jubilejnom roku sme tak mali jedinečný zážitok, ktorý umocnilo aj veľmi teplé počasie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch už nikdy nezopakovalo. Po úvahách sa kňaz farnosti a jeho spolupracovníci rozhodli pokračovať vo veľkopiatočnej krížovej ceste v hrade aj v nasledujúcom roku. Hoci bolo horšie počasie, ba padali aj snehové vločky (čo sme priniesli ako obetu), krížová cesta v hrade tlmočila svoje duchovné posolstvo a umocnila prežívanie tajomstiev Veľkého piatku. Tak začali byť krížové cesty v hrade tradíciou. Zachovávame čas, miesto aj priebeh tejto pobožnosti. Na krížovú cestu v hrade v Kežmarku na Veľký piatok prichádzajú aj kňazi a veriaci z okolia. Postupne sa do procesie a nosenia kríža zapojili aj všetky rehoľné spoločenstvá vo farnosti (aj sestry redemptoristky z klauzúrneho kláštora nad mestom). Netradičné prostredie a dramatizovaná forma textov približujú udalosti na Kalvárii, Kristov kríž sa stáva blízkym. Duchovné posolstvo obohacujú aj skladby chrámového zboru. V čase veľkonočného Trojdnia, kedy duchovne prežívame vrcholné udalosti kresťanskej viery, si aj vďaka tejto udalosti lepšie uvedomujeme veľkosť Kristovej lásky, keď obetoval svoj život ako výkupnú obetu za človeka. A dĺžka tradície? Tú určí nebeský Otec. Jemu vždy v modlitbách predkladáme toto podujatie, aby ho požehnal a viedol.
 
        Naše krížové cesty napísané pre tento účel boli použité aj inde - jedna vo vysielaní Slovenského rozhlasu a v roku 2004 sme boli s našou krížovou cestou na Levočskej hore v rámci programu letnej Levočskej púte.

K OBSAHU KRÍŽOVÝCH CIEST
 
Rok 2001: „Krížová cesta Ježišovej lásky
Podklady: Biblické citáty, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Pronzato A., Krížová cesta hriešnika (SÚSCM, Rím 1989), Krížové cesty, samizdat: Kalvárska dráma.
K obsahu: Spoznávali sme veľkosť Kristovej obety a hľadali svoj osobný podiel na nosení Kristovho kríža vo svete aj dnes, na prahu tretieho tisícročia.
Myšlienky z úvodu: „Pred 2000 rokmi trpel Ježiš Kristus za nás. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že stojíme na prahu nového veku, že sme ľuďmi tretieho tisícročia. Na skutočnosti fantastickej Kristovej obety sa ani čiarka nemení v dnešnej dobe - dobe so závratným životným tempom, s novými objavmi, s explóziou informácií a nových revolučných myšlienok. Dnes, na začiatku 21. storočia stojí pod krížom človek, ktorý hlboko túži mať pri sebe obetavého a nezištného Priateľa, akým je Kristus. Priateľa bez závisti, bez egoizmu, bez pýchy, ochotného obetovať sa až do krajnosti za svojich priateľov.
Dnes máme možnosť pridať sa ku Kristovi na jeho bolestnej púti: Ježiš ňou hovorí každému z nás: „Táto krížová cesta je dôkazom mojej lásky, lebo Ťa milujem. A čo ty? Čo mi povieš ty?“ V srdci hľadajme odpovedať, ktorú dáme Ježišovi.“

Rok 2002: Krížová cesta lásky: Kto je Ježiš Kristus?
Podklady: Biblické citáty, zameranie na evanjelium sv. Lukáš a Matúša.
K obsahu: Položili sme si otázku – kto je Ježiš? Hoci ho ako veriaci poznáme, počas krížovej cesty sme mohli spoznať z iného uhla pohľadu jeho konanie a vnútorné motívy. Pri každom zastavení sme spoznávali z Ježišovho konania niektorú jeho vlastnosť alebo postoj, ktoré sú pre nás, ako Kristových žiakov, trvalou výzvou k nasledovaniu.
Myšlienky z úvodu: „Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanstva. Je osobnosťou ľudských dejín. Vieme o ňom, že sa narodil v Betleheme. Ako dvanásťročný sa stratil v chráme. Tridsaťročný začal vyučovať skupinu mužov okolo seba. Za tri roky jeho účinkovania ho obdivovali zástupy, ale boli aj takí, čo ho nenávideli. Tridsaťtriročného ho odsúdili na smrť. Umrel potupne, na kríži.„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba vezme svoj kríž a nasleduje ma,“ (Mt 16,25) vyriekol Kristus. Táto výzva znie pre každého z nás. Ak však chceme kohosi nasledovať a ak to chceme robiť s plným presvedčením, potrebné je ho poznať. Nielen životopisné dáta. Spoznať Ježiša znamená objaviť jeho dobrotu srdca, múdrosť myšlienok a oddanosť Otcovmu plánu. Ak chceme Ježiša spoznať, potrebné je započúvať sa do jeho slov, premýšľať nad jeho skutkami a predovšetkým vnímať srdcom. Kto je Ježiš Kristus? Položme si túto otázku a vykročme na krížovú cestu, na ktorej môžeme nájsť odpoveď na túto aj na ďalšie otázky svojho života.“

Myšlienky zo záveru: V dnešný večer si sa nám, Pane Ježišu, dal poznať:

  • - Si nevinný a predsa si sa dal odsúdiť. (1.)
  • - Si horlivý v Božích veciach. (2.)
  • - Si milujúci a aj nás učíš milovať ľudí bez rozdielu (3.)
  • - Si poslušný Bohu, až na smrť. (4.)
  • - Vieš mlčať, aj zápalisto hovoriť. (5.)
  • - Stojíš za svojimi, si verný ľuďom, (6.)
  • - si verný aj svojím slovám. (7.)
  • - Nemyslíš na seba. (8.)
  • - Ponúkaš priateľstvo, chceš byť aj mojím Priateľom. (9.)
  • - Si múdry, Tvoje učenie je plne logiky. (10.)
  • - Si milosrdný, myslíš aj na tých posledných. (11.)
  • - Si bezúhonný, kladieš svoj život za všetkých. (12.)
  • - Tvoj dotyk uzdravuje. (13.)
  • - Miluješ do krajnosti, aj život dávaš z lásky k človeku. (14.)
Je ešte niečo, čo by mal mať ten, koho by sme milovali a bez váhania nasledovali? Ťažko niečo doplniť. Vedľa nás je niekto, komu na nás záleží. Kto nám svojou láskavou starostlivosťou hovorí - mám ťa rád. Spoznať Ježiša znamená vykročiť na cestu, kde je dôležité milosrdenstvo, odpustenie, láska. Znamená to objaviť a prijať spoločenstvo Božieho Syna, ktorému záleží na našom šťastí. Je tu ponuka oslobodenia od všetkého, čo nás v dnešnom svete zväzuje a vtláča nám do tváre smútok, do mysle strach či do srdca ľahostajnosť. Nech nám táto krížová cesta prinesie požehnanie a nech spojí naše životy s Ježišom vzťahom plným obdivu, priateľstva a lásky.“

Rok 2003: Na krížovej ceste spolu so svätým Ignácom (18. 3. 2003)
Podklady: Biblické citáty, Augustyn J.: V jeho ranách, Karmelitánske naklad., 2000.
K obsahu: Krížovú cestu rozprávajú jednotlivé biblické postavy, nie je tu rozprávač. Na zastaveniach znejú svedectvá ľudí, čo stáli historicky blízko Krista a ktorých sa dotkol svojím konaním. V úvode sa postava vždy predstaví a potom hovorí svoje svedectvo.
Myšlienky z úvodu: „Uplynulo už vyše 2000 rokov odvtedy, čo Ježiš kráčal ulicami Jeruzalema. Keď tadiaľ šiel prvýkrát, ľudia mu prestierali svoje plášte pod nohy, odtínali zo stromov ratolesti a stlali mu ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním i tie, čo išli za ním, volali:„Hosana synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ (Mt 21,8) Keď šiel ulicami Jeruzalema druhýkrát, čosi sa zmenilo. V ľudských očiach bol chlad, srdcia mnohých naplnila nenávisť. Dva príchody do Jeruzalema lemovali najťažšie obdobie jeho života. Hoci si získal mnohých, veď „všetok ľud obdivoval jeho učenie“ (Mk 11, 18b), predsa záver jeho života je tragický: končí sa krížovou cestou. Nevykonal žiadny zločin a odsúdili ho ako zločinca. Nevyvolal revolúciu, pri akej sa berú do rúk zbrane, ale ak k čomusi podnecoval, tak k revolúcii lásky. Učil ľudí vzájomne si odpúšťať, učil ich tolerancii a milosrdenstvu. Učil ich, že nemajú konať v zmysle slov „oko za oko, zub za zub“, ale dávať ľuďom vedľa seba len dobro a lásku.“
Zastavenia – osoby: Počas krížovej cesty na jednotlivých zastaveniach rozprávali svoje svedectvo nasledujúce postavy. 1.zastavenie - Pilát, 2. zastavenie - dvoran, 3. dieťa, 4. Panna Mária, 5. Šimon, 6. Veronika, 7. vojak, 8. žena, 9. Peter, 10. bohatý mladík, 11. Jozef z Arimatey, 12. evanjelista Marek, 13.Mária Magdaléna, 14. evanjelista Ján.

Rok 2004: Krížová cesta v európskom kontexte
Podklady: Biblické citáty, myšlienky Svätého otca Jána Pavla II. vyslovené pri 3. návšteve na Slovensku, z príhovoru Jána Pavla II. počas Národnej púte Slovákov v Ríme, dokument Ján Pavla II.: Cirkev v Európe.
K obsahu: Kristova krížová cesta a vzťah jednotlivých udalostí a symbolov k dnešnému svetu, v kontexte nášho vstupu do EÚ (1. máj 2004)
Myšlienky z úvodu: "Musíme si kľaknúť pred krížom, aby sme pochopili Boha a jeho lásku,“ zdôraznil Mons. Bruno Forte v marci tohto roku počas duchovných cvičení pre Svätého Otca a Rímsku kúriu a pokračoval: „Kríž je miestom, na ktorom sa nám Boh v tichu prihovára a osvetľuje temnotu nášho srdca, ktoré po ňom smädí. Celý Ježišov život je zameraný na kríž. Ak chceme vedieť, kto je Boh, musíme si kľaknúť pod kríž. Kríž je kľúčom k pochopeniu evanjelia, pretože každá časť zo Svätého písma predstavuje uvedenie do tohto tajomstva“. Pápež pri svojej 3. návšteve na Slovensku zase zdôraznil: "Boh chce sprostredkovať ľuďom svoj vlastný život, pozývajúc ich, aby sa stali jeho deťmi. Je to povolanie, ktoré očakáva odpoveď od každého jednotlivca. Boh nenanucuje spásu - ponúka ju ako iniciatívu lásky, na ktorú treba odpovedať slobodným rozhodnutím, tiež motivovaným láskou.“ Boh k nám chce prehovoriť skrze kríž, ktorý Boží Syn berie na svoje plecia. Iniciatíva lásky zo strany Boha sa opäť začína, aby oslovila každého z nás. A toto oslovenie nemá byť len pre nás samých, má v nás posilniť odhodlanie vnášať všetko dobré, čo pramení z našej kresťanskej viery, aj do prostredia, v ktorom žijeme, do spoločenstva, ktorého sme súčasťou v rámci našej krajiny, ale i v rámci novej Európy. Kríž, znak Krista, je nádejou Európy,“ zaznelo počas Telemostu, ktorý v marci v modlitbe spojil ľudí v chrámoch desiatich krajín, ktoré tohto roku vstúpia do EÚ. Kríž, znak Kristovej lásky k človeku, je nádejou pre človeka, pre rodiace sa spoločenstvo novej Európy, aj pre celý svet.“

Rok 2005: Krížová cesta podľa evanjelia sv. Marka
Podklady: Biblické citáty, myšlienky z knihy Gérarda Rossého: Ježišov výkrik na kríži.
K obsahu: Zamyslenia krížovej cesty inšpiroval evanjelista Marek, ktorého evanjelium je najstaršou dostupnou správou o Ježišovom umučení a jeho smrti. Najstarší výklad ústrednej udalosti Ježišovej smrti sa skrýva v žalme 22. Takto máme pred očami nielen starobylé vysvetlenie Ježišovej smrti, ale aj najstaršie chápanie udalosti na Golgote.
Myšlienky z úvodu: „Hoci je pre niektorých kríž pohoršením, práve v ňom sa uskutočňuje spása. Prostredníctvom udalostí, ktoré sa stali, môžeme pochopiť to, čo Boh urobil pre človeka. Tieto udalosti nás stavajú pred znepokojujúcu a nesmierne tvrdú udalosť. Ani jeden spisovateľ staroveku sa nezaoberal rád a ochotne takou hanebnou smrťou, akou bolo ukrižovanie, hoci tento trest smrti bol veľmi rozšírený. Ale práve táto smrť má základný význam pre našu vieru. Kristova opustenosť na kríži, ako ju približuje evanjelista Marek, je odpoveďou Boha na pohoršenie nad utrpením človeka a na nad všetkými „prečo“, ktoré zostávajú bez odpovede. Je to jeho solidarita prežívaná s ľudským položením v celej hĺbke.“
Myšlienky meditácie na konci 7. zastavenia: Pane Ježišu, ty si všetko vedel a opakovane predpovedal, že ťa odsúdia, vydajú pohanom, vysmejú a opľujú, zbičujú, že ťa budú vliecť v ústrety smrti. Toľko utrpenia a toľko samoty... A predsa si nás miloval. A naďalej miluješ každého z nás, úžasnou láskou.

Rok 2006: Krížová cesta – učíme sa milovať podľa Kristovho vzoru
Podklady: Biblické citáty.
K obsahu: Počas krížovej cesty sme sa učili, že láska, ktorú Ježiš priniesol tomuto svetu, má rôzne charakteristiky. Meditácie ponúkli myšlienky, ktoré túto lásku približujú a zároveň sú pre nás inšpiráciou:

  • - Tých, ktorých milujeme, nezapredáme za nič na svete.
  • - Tých, ktorých milujeme, neopúšťame ani vtedy, keď padnú.
  • - Kto miluje, vie, že láska sa snúbi s bolesťou.
  • - Kto miluje, dokáže aj kríž znášať mlčky, bez reptania, s láskou.
  • - Pohľad lásky vidí omnoho hlbšie a omnoho viac.
  • - Láska sa nebojí naplniť, čo sľúbi.
  • - Láska nemyslí na seba, je upriamená na šťastie iných.
  • - Pozvanie k láske a k priateľstvu patrí k najvznešenejším chvíľam života.
  • - Prejaviť milosrdenstvo a dať nádej - to je výkrik lásky, ktorý nemôže ostať bez odpovede lásky.
  • - Len skutočná láska sa dokáže zrieknuť všetkého a nežiadať nič.
  • - Každá obeta z lásky je krokom do neba...
Myšlienky zo záveru: V dnešný večer si sa nám, Pane Ježišu, dal poznať:
  • - Si nevinný a predsa si sa dal odsúdiť. (1. zastavenie)
  • - Si horlivý v Božích veciach. (2. zastavenie)
  • - Si milujúci a aj nás učíš milovať ľudí bez rozdielu (3.)
  • - Si poslušný Bohu, až na smrť. (4.)
  • - Vieš mlčať, aj zápalisto hovoriť. (5.)
  • - Stojíš za svojimi, si verný ľuďom, (6.)
  • - si verný aj svojím slovám. (7.)
  • - Nemyslíš na seba. (8.)
  • - Ponúkaš priateľstvo, chceš byť aj mojím Priateľom. (9.)
  • - Si múdry, Tvoje učenie je plné logiky. (10.)
  • - Si milosrdný, myslíš aj na tých posledných. (11.)
  • - Si bezúhonný, kladieš svoj život za všetkých. (12.)
  • - Tvoj dotyk uzdravuje. (13.)
  • - Miluješ do krajnosti, aj život dávaš z lásky k človeku. (14.)

Rok2007: Krížová cesta – o formách nespravodlivosti vo svete a úlohách pri ich odstraňovaní
K obsahu: Meditácie inšpiroval príhovor Benedikta XVI. počas Generálnej audiencie na Popolcovú stredu 2007. Pápež zdôraznil, že človek bol stvorený pre priateľstvo s Bohom, hriech však narušil tento vzťah dôvery a lásky. Jeho dôsledkom je každá forma nespravodlivosti vo svete. Počas krížovej cesty sme sa pri spoznávaní Kristovho utrpenia zamýšľali, ako my sami hľadáme spôsoby ako zmenšovať krivdy vo svete.
Myšlienky z úvodu: „Iniciatíva lásky zo strany Boha sa opäť začína, aby oslovila každého z nás. A toto oslovenie nemá byť len pre nás samých, má v nás posilniť odhodlanie vnášať všetko dobré, čo pramení z našej kresťanskej viery, aj do prostredia, v ktorom žijeme. “Človek bol stvorený pre priateľstvo s Bohom,“ povedal pápež Benedikt XVI. „Hriech prarodičov však narušil tento vzťah dôvery a lásky a spôsobil, že ľudstvo nebolo schopné uskutočniť svoje prvotné povolanie.“ Dôsledkom hriechu je každá forma nespravodlivosti vo svete. Sociálnej, ekonomickej, krivdou je utrpenie nevinných, živorenie chudobných, hlad i bezmocnosť. Ale tiež nespravodlivá mzda či nečestný obchod. Na obnove svojho priateľstva s Bohom, ako vzťahu dôvery a lásky, sa môžeme podieľať tak, že budeme vnímaví na krivdy vo svete. A kde je možné, prispejeme k ich odstráneniu alebo aspoň zmierneniu.“
Meditácia za XIII. zastavením: „Keď prijímam Tvoju lásku, Ježišu, učím sa šíriť ju každým gestom a slovom. Učíš nás otvárať srdce pre druhých a spoznávať zranenia, ktorými bola poznačená dôstojnosť ľudskej osoby. Vďaka, Pane, že nás učíš bojovať proti každej forme znevažovania života a vykorisťovania človeka, aby sa mohla zmierňovať dráma osamelosti a opustenosti toľkých ľudí.“
Myšlienky zo záveru: „Benedikt XVI. vyslovil: „Kríž je definitívnym zjavením sa Božej lásky a milosrdenstva aj pre nás, mužov a ženy tejto doby, ktorých príliš často rozptyľujú chvíľkové pozemské starosti a záujmy. Boh je láska a jeho láska je tajomstvom nášho šťastia. Do tohto mystéria lásky však nevedie žiadna iná cesta ako cesta strácania sa, darovania sa - cesta kríža. ,Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma’ (Mk 8, 34). Preto objavme pokánie a obetu, odmietnime hriech a zlo, aby sme tak dokázali zvíťaziť nad sebectvom a ľahostajnosťou. Staňme sa súčasťou Kristovej školy, aby sme sa naučili jeho láske – aby sme sa ju naučili ,dávať ďalej’ blížnym, najmä tým, ktorí trpia a majú ťažkosti. Toto je poslanie každého Kristovho učeníka.“

ROK 2008: Krížová cesta s Ježišovou Matkou Máriou (21. marec 2008)
Podklady: Biblické citáty, Encyklika Redemptoris Mater, Han – Urs von Balthasar: Krížová cesta
K obsahu: Krížovú cestu sme prežívali z pohľadu Panny Márie, ktorá je tu rozprávačom. Myšlienky sú čerpané z encykliky Redemptoris Mater, Matka Vykupiteľa. Mária ako matka sotva pomyslela na seba, keď trpelo jej dieťa a ako žena sa učila prijímať bolesť za súčasť lásky Nejde len o život Matky, o jej osobnú púť viery, ale aj o dejiny celého Božieho ľudu, o všetkých, ktorí kráčajú tou istou cestou viery.
Myšlienky z úvodu: „Prítomnosť Ježišovej Matky Márie v izraelskom ľude bola taká nenápadná, že si ju súčasníci skoro ani nevšimli. Avšak jasne žiarila pred večným Bohom, ktorý pripojil túto skrytú "dcéru Sionskú" k spásnemu plánu, zachraňujúce¬mu v sebe celé ľudské dejiny. Máriina Kalvária sa začala dávno pred Ježišovým umučením. Ježišovo drastické fyzické utrpenie sprevádzalo aj utrpenie z neprijatej a ľuďmi nepochopenej Otcovej lásky. Mária dostala milosť čosi pochopiť z tejto skutočnosti a vo veľkom obdive zareagovala úplnou oddanosťou a dôverou, vložila sa celkom do Božej služby. Ježiš s vďakou prijímal Máriin podiel obety, vedel, že jej najhlbším želaním je trpieť s ním. Mária ako matka sotva pomyslela na seba, keď trpelo jej dieťa. A ako žena sa učila prijímať bolesť za súčasť lásky. Puto, ktoré viaže Božiu Matku ku Kristovi a k Cirkvi, nadobúda historický význam. Nejde len o život Matky, o jej osobnú púť viery, ale aj o dejiny celého Božieho ľudu, o všetkých, ktorí kráčajú tou istou cestou viery. Púť viery ukazuje na vnútorné dejiny, na dejiny duší. Sú však aj dejinami ľudí, ktorí, vsunutí do dejinného rozmeru, podliehajú dočasnosti. Máriina jedinečná púť viery je pre ľudstvo trvalým orientačným bodom. Je ním aj pre jednotlivcov, pre národy a pre celé ľudstvo, lebo Mária od začiatku až do konca verne zotr¬vala v jednote s Kristom.“
Meditácia za XI. zastavením: Pane Ježišu, akú veľkú a hrdinskú poslušnosť viery preukázala Mária pred "nepochopiteľnými Božími súdmi"! Nauč aj mňa prijímať tvoju vôľu s pevnou vierou a poslušnosťou.
Myšlienky zo záveru: Mária bola od vekov prítomná v tajomstve Krista, skrze vieru mala na ňom účasť v celom rozsahu svojej pozemskej púte. "Napredovala na ceste viery." A zároveň aj nenápadne, ale účinne sprítomňovala ľuďom tajomstvo Krista. A robí to stále. Takto sa tajomstvom Syna objasňuje aj tajomstvo Matky.


Krížová cesta v roku 2009:
Táto krížová cesta, ktorú s nami prežíval otec biskup Štefan Sečka, hovorila rečou symbolov: Pilát a mlčanie, Matka a odpúšťanie, Veronika a šatka, Šimon a prinútenie, Peter a láska k tým, ktorí zrádzajú, plačúce ženy a bolesť, prvý pád a milosrdenstvo k tým, čo ublížia, druhý pád a láska k blízkym, ktorí zradia, tretí pád z lásky ku mne, zvliekanie šiat a pokorenie, klince a bolestné mlčanie, smrť a Ježišovo priateľstvo... Tentokrát nebola inšpirovaná žiadnou knihou, ale konkrétnymi životnými situáciami autora.