Dejiny areálu Baziliky

Areál rímskokatolíckeho farského kostola sv. Kríža
Areál bol v stredoveku ohraničený opevnením, z ktorého sa dodnes zachoval nízky kamenný múr krytý šindľovou strieškou. Farský areál mal kedysi vlastné opevnenie. Reprezentačný vstup vedúci do areálu kostola tvorí renesančný portál umiestnený medzi bývalou humanistickou školou a renesančnou zvonicou. Portál približne z čias okolo r. 1600, pochádzajúci z meštianskeho domu č. 9 na Hlavnom námestí, umiestnili v 1. tretine 20. storočia do predtým jednoduchého vchodu. Je polkruhový, má bočné rímsy a profilovanú archivoltu. V rohoch sú erby s reliéfmi uhorského štátneho a mestského znaku. Po stranách sú kanelované stĺpy so štylizovanými hlavicami, na ktorých je časť trámovia, vystupujúceho nad hlavice stĺpov. Tu sú umiestnené malé štítky s vyrytými písmenami IHS a monogram K.H. s kamenárskou značkou. Zo severozápadnej časti je prístup do areálu cez reprezentačné schodisko zo začiatku 20. storočia, zo severu cez jednoduchý portál, nad ktorým je dnes už nečitateľný erb.

Budova rímskokatolíckej fary
Severne od baziliky sa nachádza budova fary s priľahlým dvorom a hospodárskymi budovami. Budova fary stojí na mieste staršej gotickej stavby pochádzajúcej približne z 2. polovice 15. storočia. Z nej sa zachovala časť suterénu s kamenným obvodovým murivom a s gotickým kamenným portálom. Začiatkom 18. storočia postavili nový objekt, ktorý v rokoch 1745 -1749 prestavali a rozšírili do dnešnej podoby. Ďalšie opravy nasledovali v 1. polovici 19. storočia a v 20. storočí. Budova je poschodová dvojtraktová s pôdorysom v tvare písmena L. Stredom dispozície obidvoch krídel vedie vstupná chodba. Vo východnej časti budovy sú plytké krížové klenby, v západnej - novšej časti sú klenby pruské. Vonkajšia fasáda má plytkú kordónovú rímsu a bohato profilovanú podstrešnú rímsu. Obloky s pásovou šambránou majú v hornej časti náznak ušatcov. Staršia časť budovy má strechu manzardovú, mladšia sedlovú s valbou. Z interiérového vybavenia fary sa nič nezachovalo. V Múzeu dobového nábytku na Hlavnom námestí č. 55 je vystavená z fary pochádzajúca klasicistická kachľová pec so stĺpovou architektúrou.
Budova fary mala pôvodne vlastné opevnenie, z ktorého sa zachoval kamenný múr v západnej a severozápadnej časti. Súčasťou farského areálu je prízemná, dnes hospodárska, pôvodne obytná renesančná stavba z 2. polovice 16. storočia. V miestnostiach sú renesančné klenby a hradové povaly. Podľa niektorých historikov v nej bola umiestnená knižnica, ktorá tvorí základ dnešnej lyceálnej knižnice.

Budova tzv. humanistickej školy
Je postavená na mieste staršej drevenej školskej budovy v polovici 16. storočia. Predstavuje prízemnú blokovú budovu umiestnenú na juhovýchod od farského kostola. V miestnostiach sú krížové a valené renesančné klenby s lunetami. Nad portálom na severnej strane je reliéfna tabuľa s mestským znakom. Priečelie ukončuje atikový múr s malými oblokmi. Ešte do začiatku 90-tych rokov bolo na objekte vidieť zvyšky nárožného sgrafita v podobe kvádrovania a atiku oddeľujúceho pásu. Kežmarský historik Juraj Bohuš začiatkom 18. storočia uvádza početné citáty zdobiace steny školy, po ktorých dnes nezostala ani stopa. Dnes budova slúži pre spoločenské potreby rímskokatolíckej cirkvi - stretávanie sa náboženských spoločenstiev a spolkov. V druhej časti sídli Spišská katolícka charita.

Budova bývalej katolíckej školy
Bola postavená po r. 1754 na mieste bývalej kaplnky sv. Trojice. Tú dal postaviť v r. 1478 Jakub Tele z Paňovy. Nasledujúce storočia bola spomínaná aj ako slovenský („slawische“) kostol. Podľa historika Juraja Bohuša sa v nej ešte v 20-tych rokoch 18. storočia raz ročne slúžila omša. Kanonická vizitácia Mikuláša Čákyho z r.1754 opisuje úbohý stav kaplnky, ktorá nutne potrebuje opravu. Miesto opravy teda postavili budovu školy, v ktorej študoval aj významný matematik a vynálezca v oblasti fotografie Jozef Maximilián Petzval. Začiatkom 20. storočia ju prestavali na byty. Poschodová budova s obdĺžnikovým pôdorysom a atypickou dispozíciou je situovaná na juhozápad od kostola a východným nárožím sa dotýka renesančnej zvonice. V jej miestnostiach sú pruské klenby, inde rovné povaly. Hladkú fasádu členia pozdĺžne obloky. Vchod do budovy má sedlový kamenný portál s klenákom, dvojkrídlové dvere majú jednoduchú geometrickú ornamentiku. Uprostred sedlovej strechy s valbou, krytou šindľom, je malá štvorcová vežička so stanovou strieškou.