Chrámový spevokol Baziliky svätého Kríža

        Už dlhé roky slávnostné chvíle v kežmarskej Bazilike minor sv. Kríža sprevádza spev chrámového spevokolu. Účinkuje najmä počas sviatkov a pri príležitostiach, počas krížovej cesty v hrade na Veľký piatok (od roku 2000) a robia tiež svoje vlastné koncerty. V roku 2006 sa pri chrámovom zbore vytvoril aj malý orchester. Zbor pracuje od leta 2007 pod vedením kežmarského organistu a kantora Petra Pavlička, na organ hrá Zuzana Madejová. Vítaný je každý, kto by sa chcel stať členom tohto zboru!

Z histórie zboru
        Vďaka kežmarskému rodákovi vdp. Jurajovi Dubcovi existuje Kronika miešaného zboru chrámu sv. Kríža v Kežmarku, ktorú začal písať 2. júla 1988.Spev tu existoval už od počiatkov chrámu. Už v r. 1490 sa v záznamoch spomína organista. Neskôr dali veriaci s veľkými nákladmi zhotoviť organ, aby vyhovoval požiadavkám doby. V 17. storočí v období reformácie boli organy dokonca dva, jeden veľký a druhý menší „chórový“. V tej dobe boli veľmi populárne tzv. polychrómne skladby osem i viachlasné, keď speváci boli rozdelení na viac zborov rozmiestnených v priestore chrámu. Za samozrejmosť sa považoval nielen sprievod organu, ale i ďalší dobový inštrumentár (husle, cinky, pozauny, trúbky, violy, hlboké sláčikové nástroje). Hudobná kultúra bola na vysokej úrovni so znalosťou súdobej európskej tvorby (diela Palestrinu, Orlanda di Lassa, Jacoba Gallusa, ktorého motetá boli na Spiši mimoriadne obľúbené). Predvádzanie polychrómnej hudby bolo bežné i v menších mestečkách Spiša, posledná dobová zmienka pochádza z Matejoviec pri Poprade, kde ešte v r.1664 predvádzali 16 i viachlasné skladby, vokálne aj inštrumentálne, dvoj- , ba aj trojzborovo! V prvej polovici 17. storočia pôsobil v Kežmarku ako mestský notár, školský inšpektor a člen mestskej rady Tomáš Gosler. Tento mimoriadne vzdelaný človek narodený vo Flensburgu (SRN) nielen zbieral hudobný repertoár (vytvoril dva rozsiahle rukopisné zborníky), ale sám bol skladateľom niekoľkých zachovaných motet.

        Presnejšie dejiny katolíckeho chrámového zboru v Kežmarku môžeme sledovať od 1. polovice 20. storočia. Zbor viedol miestny regenschóri a organista Koloman Horvay. V repertoári mali asi 6 omší starých majstrov. Spievali sa v nedeľu o 30.30 h., kedy miestny farár vdp. kanonik Janečko slúžil latinskú sv. omšu. Počas sviatkov doprevádzal zborový spev s organom aj malý orchester asi pätnástich hudobníkov. Skúšky sa konali v budove Katolíckeho kruhu na Starom trhu.
„Budovu Katolíckeho kruhu si vybudovali kežmarskí katolíci sami, aby im slúžila pre rôzne účely, ..., aby si tam prišli oddýchnuť medzi svojimi, posedieť, pozhovárať a pobaviť sa. Ale predovšetkým prejaviť sa, realizovať sa, vytvoriť a vydať zo seba niečo krásne a hodnotné, čo by slúžilo ostatným, tak jednotlivcom, ako aj mestu k obohateniu, povzbudeniu, povzneseniu a zveľadeniu. A to veriaci katolíci každého stavu a veku, včítane miestnych kňazov, ktorých bolo v tom čase v meste spolu päť...“
Zbor slúžil do rokov 1951-1953. Jeho činnosť skončila za zaujímavých okolností počas nedeľnej sv. omše, ktorú slúžil vtedy už nový správca farnosti vdp. dekan Šimon Záhora. Pre tento spev nemal pochopenie a pri omšovej časti „Credo“ ho opustila trpezlivosť, spev prerušil a pokračoval v omši. Týmto natoľko znechutil obetavých a mnoho rokov spievajúcich členov zboru, že zbor prestal fungovať.
„... ľud v päťdesiatych rokoch bol zastrašený a bez chuti do nejakej činnosti. A tak kežmarská farnosť počas rokov takmer úplne akoby zabudla, že existuje v Cirkvi aj liturgický zborový spev. Z chrámového chóru sa cez desiatky rokov ozýval len hlas organistu...“
Až v r 1969 pri birmovke znovu začal účinkovať chrámový zbor pod vedením Mikuláša Oňu, vtedajšieho riaditeľa Ľudovej školy umenia. Na organe hrala jeho manželka Marta (rodená Horvayová).
„Skutočnosť birmovky bola pre kežmarskú farnosť čímsi úžasným. Týždeň pred birmovkou dával misionár rádu Božieho Slova páter Lapšanský v rámci večerných kázní duchovnú obnovu pre farnosť. Birmoval kapitulný vikár ThDr. Jozef Ligoš. Birmovalo sa doobeda od deviatej do dvanástej a poobede od štrnástej do osemnástej hodiny v kostole i v priestoroch okolo kostola. Celú túto atmosféru ducha skrášľoval a podfarboval aj chrámový zbor...“
Prišli roky normalizácie a zbor opäť ostal bez stáleho odborného vedenia. Ujal sa ho jeden zo spevákov Ján Čížik, ktorý ho viedol a dirigoval. Spievali len na najväčšie sviatky a s malým repertoárom.

Zbor za účinkovania Mons. Michala Mareka a Mons. Jána Magu a ICLic. Jakuba Gricha
        V roku 1973 prišiel nový správca farnosti vdp. Michal Marek. Ako milovník zborového spevu sám sa ujal vedenia a dirigovania... Nový impulz prišiel v roku 1984, kedy počas posviacky Mariánskeho kostola vystúpil miešaný spevácky zbor pod vedením Dariny Klempárovej, vtedy študentky spevu žilinského konzervatória. Mnohí z vtedy 15 až 20 - ročných mladých ľudí spievajú v zbore dodnes. V priebehu ďalších rokov sa vystriedali speváci, kantori (Renáta Siegfriedová - Habiňáková, Peter Justh, Daniela Dorocáková, Anna Šterbáková, Zuzana Hužiková – Madejová) i dirigenti (páter Juraj Dubec, Otto Dlugosch, Kamil Pitoňák, Peter Justh). Počas pôsobenia pátra Juraja Dubeca mal zbor v repertoári 4-5 latinských omší, ktoré zazneli pri svätej omše prvú nedeľu v mesiaci a množstvo ďalších skladieb na rozličné príležitosti.
„Mojím osobným cieľom a vôbec cieľom obnovy chrámového zboru,“ píše Juraj Dubec v kronike, “je v prvom rade uplatniť do života farnosti požiadavky Druhého vatikánskeho koncilu, čo sa týka liturgie a liturgického spevu. O tom hovorí aj koncilový dokument: poklad cirkevnej hudby nech sa s tou najväčšou starostlivosťou opatruje a zveľaďuje. Nech sa vytrvalo podporujú spevácke zbory...“
V roku 1990 za účinkovania vdp. Jána Magu sa uskutočnil zájazd do rakúskeho pútnického miesta Mariazellu a mestečka Wieselburgu. Dirigentom bol Otto Dlugosch. Pod jeho vedením sa začali každoročné vianočné koncerty. Táto tradícia pokračovala aj pod vedením kantora Petra Justha. Okrem nich sa uskutočnilo niekoľko ďalších koncertov (napr. pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Basilicu minor), zbor začal účinkovať aj na ekumenických či mestských kultúrnych podujatiach. Hlavným zmyslom však bolo účinkovanie počas liturgických sviatkov. Ani jeden zo 40-50 spevákov sa nevenoval hudbe profesionálne, skúšky boli po večeroch, na úkor voľného času (aj v období predvianočného či veľkonočného zhonu), speváci spievali bez nároku na poďakovanie, len na väčšiu slávu Božiu...
„Je tu veľká hudobná tradícia, ktorú pred mnohými desiatkami rokov začali budovať naši predkovia a vybudovali a udržiavali ju ozaj verne a zodpovedne. Záleží len na nás, terajších veriacich tejto farnosti, ako si dokážeme túto prácu našich otcov vážiť, ctiť, zachovať a rozmnožiť pre súčasníkov, ale i pre budúce generácie. My máme na čo spomínať a o čom písať z bohatej minulosti. Ale budú mať na čo spomínať a o čom ďalej písať generácie, čo prídu po nás?“ Juraj Dubec (1987)
Od leta 2006 do augusta 2007 zbor účinkoval pod vedením Petra Franzena. V septembri 2007 vedenie zboru prevzal Peter Pavličko.