Kongregácia sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho
Adresa
Priekopa 27, 060 01 Kežmarok
tel.: 052/452 57 58
e-mail: cscba@orangemail.sk

Pôsobenie v Kežmarku
          Jedenásť rokov pôsobila naša kongregácia v Spišskom Štvrtku, kde sestry bývali v podnájme. Pracovali ako zdravotné sestry a opatrovateľky v Charite. Posledné roky dochádzali za klientmi do Kežmarku. Sestrám sa toto mesto zapáčilo a začali hľadať nový dom. 4.októbra 2003 sme sa definitívne rozlúčili so Spišským Štvrtkom a presťahovali sa do Kežmarku na ulicu Priekopa číslo 27.

Spiritualita kongregácie, jej zakladateľ, rozšírenie
          Kongregácia sestier tešiteliek Božského Srdca Ježišovho bola založená r.1915 Matkou Rosou Vůjtěchovou a brnenským biskupom patriarchom Pavlom Huynom. Poslaním kongregácie je útecha a zmier Božského Srdca Ježišovho. Snažíme sa tešiť trpiaceho Spasiteľa v jeho smrteľnej úzkosti na Olivovej hore, na kríži a v jeho opustenosti vo svätostánku. Svojou modlitbou, trpezlivo znášaným utrpením a obetami, ktoré spájame s Ježišovou obetou, sa snažíme prinášať Bohu vynáhradu za ľahostajnosť, nevďačnosť a hriechy svoje i cudzie. Naša rehoľa je kontemplatívno-činná. Vonkajšia práca sestier je zameraná na opatrovanie a ošetrovanie chorých, na prácu s postihnutými deťmi, ale aj na katechézu. Pri práci s ľuďmi máme na mysli nielen starostlivosť o ich telo, ale aj o spásu duší. Sestry tešiteľky majú rehoľné domy aj v Taliansku a Argentíne. Materský dom kongregácie je v Rajhrade pri Brne, kde sídli aj jej najvyššie vedenie – generálna predstavená so svojou radou. Na Slovensku majú sestry, okrem domu v Kežmarku aj dve komunity v Bratislave. Jedna z nich je v provinciálnom dome a druhá v zariadení „Gaudeamus“ pre telesne postihnuté deti na Mokrohájskej ceste. V Mariánke a v Zlatých Moravciach pôsobia bratia tešitelia, ktorí majú podobnú spiritualitu ako sestry tešiteľky. Na Slovensku vzniklo aj Laické spoločenstvo tešiteľov a tešiteliek Božského Srdca Ježišovho, ktoré má v súčasnosti už okolo 500 členov. Jeho členovia sa usilujú žiť v duchu pokánia a zmieru, byť protiváhou šíriaceho sa zla vo svete a úplne sa odovzdať úteche Božského Srdca Ježišovho. Sestry tešiteľky pripravili pre Laické spoločenstvo v spolupráci s Richardom Čanakym aj CD s nahrávkami tešiteľských piesní s názvom „O láske, čo zakrýva množstvo hriechov“.

Komunita v Kežmarku
Kežmarskú komunitu tvoria sestry:

  • sr. Laura Líšková - predstavená komunity
  • sr. Klára Krnáčová
  • sr. Veronika Redhammerová
  • sr. Anežka Ebringerová
Všetky štyri pracujú v Hospici Sv. Alžbety v Ľubici. Zapájajú sa aj do farskej katechézy.

Život v našej komunite
        Život modlitby je hlavnou úlohou sestier našej kongregácie a základom všetkého jej pôsobenia. Preto sa okrem svätej omše štyrikrát do dňa schádzame na liturgiu hodín, denne rozjímame, modlíme sa svätý ruženec, čítame Sväté Písmo a inú duchovnú literatúru, každý deň máme hodinu adoráciu. V noci zo štvrtka na piatok konáme nočnú hodinovú adoráciu na pamiatku smrteľnej úzkosti Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. V našej komunite prebiehala aj formácia noviciek, ktorou sa snažia hlbšie vniknúť do charizmy kongregácie a prehĺbiť svoj duchovný život. Zo života modlitby čerpáme silu k životu apoštolátu v našej každodennej práci s ľuďmi. Do vonkajšej činnosti vkladáme náš hlavný úmysel, ktorým je oslava Boha a spása nesmrteľných duší. Náš život nepozostáva len z modlitby a práce. Patrí k nemu aj relax, či už sú to výlety do hôr, do prírody a pod.

Pôsobenie v Hospici Svätej Alžbety v Ľubici slovami sestier
 
Sestra Laura: „Hospicovou myšlienkou som sa začala zaoberať počas môjho pôsobenia u našich sestier v Rajhrade pri Brne, kde sa tiež nachádza hospic. Neskôr, keď som pracovala v Nemocnici sestier Boromejok v Prahe, akousi „náhodou“ mi hlavná sestra navrhla urobiť si špecializáciu pre sestry pracujúce v hospici. Potom mi Pán posielal do cesty ľudí, či v rodinách, alebo najbližších, ktorých som sprevádzala v posledných mesiacoch ich života. Do ľubického hospicu som prichádzala s veľkými ľudskými obavami a strachom. O to väčšia bola moja dôvera v Božiu silu a pomoc. S pomocou mojich spolusestier a spolupracovníkov sa tieto obavy zmenšovali. No tiež sme si uvedomovali, že „Zlý“ chce našu jednotu narušiť, lebo je to miesto, kde sa zachraňujú duše. Keďže verím, že smrťou sa život neodníma, iba mení, v tomto duchu sa lúčim s každým, kto končí svoju životnú púť u nás. Keďže už mávame aj vekovo mladších a mladých klientov, aj pri tomto ľudsky ťažkom „navštívení“ dôverujem Bohu, že chce dobro pre každého človeka. A tu už nastupuje téma utrpenia a jeho správneho pochopenia. Napĺňa ma uspokojenie aj z toho, že hospic umožňuje príbuzným kedykoľvek byť pri chorom a tak sa spolupodieľať na jeho sprevádzaní. Taktiež my sa snažíme sprevádzať príbuzných počas ťažkej choroby ich blízkych, aj po ich smrti.“
 
Sestra Veronika: „Myšlienka hospicu mi bola blízka už dávno predtým, než som začala rozmýšľať o reholi. Sú to nepochopiteľné Božie cesty, ktoré ma priviedli práve k tešiteľkám a práve do Kežmarku a to práve vtedy, keď v susednej Ľubici otvorili hospic... Sú to všetko „Božie náhody“. Každý deň v hospici prináša nové situácie, ku ktorým musím zaujať určité stanovisko. Mnoho vecí je pre mňa nových, mnohému sa musím učiť. Hospic, ako každé nové dielo a hlavne ako Božie dielo, sa nezaobíde bez rôznych ťažkostí a problémov, o ktoré nie je núdza. Človek by bol najradšej, keby mohol všetko hneď vyriešiť, mať všetko pod kontrolou, aby všetko perfektne fungovalo. Prakticky je to však nemožné, lebo veľa vecí presahuje naše ľudské schopnosti a možnosti. Je tu však Boh, ktorý má všetko pevne v rukách, aj keď sa ľudsky zdá, že sa nám to z rúk vymyká. V hospici ma Boh už veľakrát presvedčil, že On je tam Pánom, o všetko sa stará a že sa oplatí mu dôverovať. Čím viac Bohu dôverujeme, tým viac On môže konať. A niekedy až žasnem, ako mocne koná. Je to pre mňa veľká škola dôvery, za ktorú som Bohu vďačná. Hlavnou myšlienkou hospicu je snaha o komplexný prístup k ťažko chorému a zomierajúcemu človeku, ktorý zahŕňa všetky jeho potreby - biologické, psychické, sociálne, aj spirituálne. Každý deň je v hospici slúžená svätá omša, chorí majú možnosť pristúpiť k sviatostiam.“
 
Sestra Anežka: „Viac rokov som pracovala ako katechétka s deťmi a mládežou. Keď som začala navštevovať hospic ako dobrovoľníčka, mala som obavu, ako zvládnem prácu so staršími a chorými ľuďmi. Hneď po prvých stretnutiach (pri ktorých som sa s pacientami rozprávala, robila im spoločnosť, čítala im...) sa však moje obavy rozplynuli. Vždy znovu a znovu chválim Pána za jeho veľkosť, ktorá sa prejavuje aj v jedinečnosti, originálnosti, kráse a vo vnútornom bohatstve každého jedného pacienta. Rozhovory s chorými, pri ktorých oni načierajú z pokladu svojej celoživotnej múdrosti a svojich skúseností sú pre mňa veľmi cenné a obohacujúce. Hospic nie je pre mňa dom smútku, ale dom, kde vládne atmosféra pokoja, pohody a rodinnosti. S pacientami, ktorí majú záujem sa modlievame sv. ruženec, spievame a hráme na gitare. Často sa k spevu pridajú aj chorí, na ktorých hudba blahodarne pôsobí. Raz som pozývala na modlitbu jednu pacientku, ktorá však rázne odmietla a nemala záujem ani o rozhovor. Asi po polhodinke som prišla znovu za ňou. Nakoľko deň predtým slávila svoje narodeniny, zablahoželala som jej a zahrala jej na gitare. Odmietavý výraz tváre sa u pacientky zrazu zmenil a na tvári sa jej objavil široký úsmev. Veľmi mi ďakovala za nádherný darček. Uvedomila som si, že láskavým prístupom a záujmom o druhých sa dokážu lámať aj zdanlivo neprekonateľné bariéry a že človekovi, ktorému je ťažko, môže pozornosť a ľudský dotyk dodať novú nádej a silu. Verím, že aj v kežmarskej farnosti sa nájdu zapálení ľudia s dobrým srdcom, ktorí budú ochotní obetovať niečo zo svojho času v prospech našich chorých ako dobrovoľníci. Aj Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej novej encyklike Boh je láska vyjadruje osobitné ocenenie a vďaku všetkým, ktorí sa rozličným spôsobom podieľajú na dobrovoľníckych aktivitách (čl.30b).“

Pozvanie do Laického spoločenstva tešiteľov a tešiteliek
         Už vyše 20 rokov pôsobí na Slovensku Laické spoločenstvo tešiteľov a tešiteliek Božského Srdca Ježišovho (LST BSJ). Spoločenstvo vzniklo ako tzv. tretí rád pri Kongregácii sestier tešiteliek Božského Srdca Ježišovho, ktoré majú na starosti duchovnú formáciu jeho členov. V súčasnosti má okolo 500 členov v rôznych kútoch Slovenska, traja členovia sú aj z Kežmarku a okolia. Poslaním členov Laického spoločenstva tešiteľov a tešiteliek BSJ je podávať zmier a útechu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Getsemanskej záhrade, na kríži a v svätostánku. S týmto úmyslom vykonávajú svoje každodenné povinnosti. Podávať zmier znamená trpezlivo znášať všetky životné kríže a utrpenia, spájať ich s Ježišovou obetou a skrze ruky Panny Márie ich obetovať Nebeskému Otcovi ako vynáhradu za urážky a hriechy. Takto môžeme napomáhať spáse duší. Každý štvrtok sa členovia LST duchovne zjednocujú s trpiacim Spasiteľom a rozjímajú o jeho smrteľnej úzkosti na Olivovej hore. Ak majú možnosť, adorujú pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou. Podľa svojich možností pomáhajú chudobným, chorým a opusteným. Členovia LST sa stretávajú na pravidelných modlitbových stretnutiach v svojich farnostiach a vydávajú aj svoj časopis Getsemany. Raz za rok sa koná celoslovenské stretnutie členov Laického spoločenstva, kde sa zídu z celého Slovenska a navzájom sa obohacujú a povzbudzujú svojimi skúsenosťami a svedectvami. Ak niekto cíti v svojom srdci túžbu uzmierovať Ježišovo trpiace Srdce a chcel by bližšie spoznať Laické spoločenstvo, nech sa informuje u sestier tešiteliek.

Z myšlienok našich zakladateľov

„Láska je podstatou našej podávanej útechy. Láska sa živí obetou a neľaká sa žiadnych ťažkostí. Skrze lásku nachádza milujúca duša v kríži tajomnú radosť.“
Matka Róza
„S Ježišom smädíme po nesmrteľných dušiach, ktoré chceme zachrániť svojimi obetami, modlitbami, prácami.“
Pavol Huyn