Paulínsky /Mariánsky/ kostol

      Medzi sakrálnymi pamiatkami mesta Kežmarok popri bazilike sv. Kríža s jej gotickými oltármi, popri unikátnom drevenom artikulárnom kostole a exoticky vyzerajúcom novom evanjelickom kostole je tak trochu v úzadí Mariánsky kostol. Chrám zasvätený Navštíveniu Panny Márie mal pohnutý osud. Bol postavený v r.1654 na mieste troch meštianskych domov, ktoré mesto venovalo katolíckej cirkvi v roku 1650 z vďaky za pomoc pri oslobodení sa mesta od poddanstva Thökölyovcov. Kanonická vizitácia z r. 1656 ako veľmi skromný. V roku 1670 prichádzajú na pozvanie varadinskeho biskupa a spišského prepošta Juraja Bársonyho do mesta pavlíni. Podporovaní cisárskym dvorom zohrali až do zrušenia rádu v r 1786 cisárom Jozefom II. významnú úlohu dejinách katolíckej cirkvi v Uhorsku. Podľa kežmarského historika Juraja Bohuša bol kostol v tej dobe zaklenutý iba dreveným stropom ( klenbou?), mal malú vežičku v ktorej boli dva malé ale dosť zvučné zvony. Pri kostole bola budova fary, ktorá neskôr v devätnástom storočí zanikla a na jej mieste stoji dnes s kostolom susediaci meštiansky dom. Keďže v chráme sa zhromažďovala prevažne slovenská menšina a kázne boli v slovenskom jazyku, už v tejto dobe je kostol označovaný ako slovenský. Toto označenie sa udržalo až do začiatku 20 storočia.

      Podľa vizitácie z r. 1731 kostol označený ako Capella Slavonica - slovenská kaplnka je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. („V kaplnke sú dva oltáre - hlavný Nanebovzatiu Panny Márie, menší Sv. Kríža bol darovaný cisárom Leopoldom.“) V roku 1741 kostol spolu s veľkou časťou Hradnej ulice vyhorel.

      O šesť rokov 24. apríla 1747 bol položený základný kameň nového kostola. Prispelo naň mesto a občania, najmä Maria Terézia Františka Kajetanová, vdova po krajčírovi, ktorá odkázala závetom 1000 rýnskych florénov na dostavbu chrámu. V r. 1756 bol chrám z vonku dokončený, pokrytý červenou škridlou, fasáda bola v štíte ozdobená maľbou Nepoškvrneného počatia spolu s erbom pavlínov a latinským nápisom ospevujúcim pavlínsky rád (Palma, Leo, corvus felix annuntiat omen, Turmas Paulinas haec monumenta dabunt. Palma viret, corvus fert panem, ftantque leones, Caetera de facto numinis vota ferent). Zo spomenutej maliarskej výzdoby sa však nezachovala bohužiaľ ani stopa. Po tejto prestavbe sa už v roku 1767 pristúpilo k ďalšej úprave, tento krát interiéru chrámu.

      Podľa zmluvy medzi mestským magistrátom a staviteľmi mala byť za sumu 1000 rýnskych florénov zhotovená krypta, organová empora, sakristia a nová klenba kostola, V sume bola zhrnutá aj kamenná dlažba, hlavný a dva bočné oltáre. Stavebné práce boli ukončené v r. 1772, celkovo však chrám bol dokončený až v roku 1880. O sedem rokov opäť vyhorel a takto stál bez strechy a okien nasledujúcich celých14 rokov, kedy bol čiastočne opravený na náklady mesta. Rozsiahla oprava sa uskutočnila až v r. roku 1821 z iniciatívy miestneho farára Karola Planitza. Nasledujúce opravy boli koncom 19 storočia, v r. 1970, 1980-1981 a posledná veľká oprava bola ukončená v r. 2005.

      Priečelie kostola, ktoré sleduje uličnú líniu, vertikálne členia monumentálne pilastre s rímsovými hlavicami, pozdĺžne obloky a niky. Obloky lemujú ušnicové šambrány Pri polkruhovitých ukončeniach majú niky bočné rímsy a vo vrchole klenák.

      Priečelie zakončuje veľký volútový štít ozdobený malým oválnym oblokom odkrytým pri poslednej oprave a štukovým rámom, v ktorom sa voľakedy nachádzala maľba Nepoškvrneného počatia.
Priečelie kostola rozširujú „kulisové“ prístavby kryjúce postranné dvory v poschodí s falošnými oknami s kovovými žalúziami. Z južného dvora je vchod do malej krypty nachádzajúcej sa po kostolom. Do chrámu sa vchádza rokokovými intarzovanými dverami.

      Interiér je jednoloďový, členený v lodi vtiahnutými piliermi, vo svätyni pilastrami s hlavicou. Na mohutnú korunnú rímsu dosadajú barokové pruské klenby. Na evanjeliovej strane sa nachádza sakristia / do požiaru v r. 1887 bola nad ňou malá miestnosť - empora otvorená cez okno do svätyne/. Na západnej strane lode je umiestnená organová empora s murovaným poprsím ozdobená štukovým polychrómovaným erbom rádu paulínov. Ten pozostáva z palmy, pod ktorou stoja dva levy, hore na jednej palmovej vetve sedí havran s bochníkom chleba v zobáku.

      Hlavný oltár z.r. 1772, zaberá celý záver svätyne a je ukážkovým príkladom barokového oltára. Na vysokom sokli sú diagonálne postavené dvojice stĺpov s pozlátenými hlavicami. Zo stĺpov do strán vybočujú piliere, ktoré ohraničujú stredové pole, so štukovým rámom v ktorom bol voľakedy umiestnený ústredný obraz s témou Navštívenia P.Márie. Ten bol koncom 19.storočia nahradený súsoším Lurdskej Panny Márie a Bernadetty a neskôr sa úplne stratil. Dnes umiestnený obraz Navštívenia je parafrázou na barokový obraz Simona Voueta. Na stĺpoch spočíva bohato profilovaná, mohutná rímsa. Obe polovice architektúry sa spájajú v nadstavci cez volúty, pilastre a medzi nimi vsadenú plastiku Boha Otca. Takto vzniknutý rámec je v úseku rímsy vyplnený lúčovou glóriou s hlavičkami putti a mariánskym emblémom, zozadu osvetleným svetlom. V oblakoch a zlatých lúčoch je umiestnený Duch Svätý v podobe holubice. Nadstavec zdobený rokajovou ornamentikou je doplnený dvoma väčšími a dvoma malými plastikami adorujúcich anjelov. Hlavné plastiky oltára sv. Joachim a sv. Anna stoja na volútových výbežkoch pilierov. Tieto plastiky v životnej veľkosti s dynamickou drapériou pozostávajúcou z lomených plôch vynikajú neobyčajnou výrazovou silou. Podobnú kvalitu však dosahujú aj ostatné plastiky oltára.

      Pred oltárom sa nachádza samostatne stojaca oltárna menza s tabernákulom. Po bokoch sedia postavy adorujúcich anjelov. V strede je umiestnené zlátené a striebrené drevené tabernákulum z 1743. Dvierka nesú motív kalicha s hostiou, v hornej časti je zdobené pozlátenými soškami putti nesúcimi svietniky a skupinou Kalvárie. Tabernákulum je vsadené do štukovej architektúry s dvoma postrannými stĺpmi na ktorých spočíva profilovaná rímsa. Celé je zavŕšené štítom v tvare baldachýnu s rokajovou ornamentikou a dvoma postrannými vázami. Vo vrchole je umiestnená plastika pelikána kŕmiaceho mláďatá. Hlavný oltár je jediným štukovým oltárom kežmarského sochára a štukatéra Jána Feega. Na území horného Spiša sa nachádzajú jeho ďalšie diela, avšak z dreva ako hlavný oltár v rímsko-katolíckom kostole vo Vrbove, bočné oltáre vo Veľkej, Nedeczi, Vyšných Lapšoch a Jurgove. Feeg spolupracoval na nich predovšetkým s maliarom Imrichom Jagušičom, ktorý pre kežmarský chrám zhotovil obrazy sv. Pavla Pustovníka a Sv. Jozefa – ženícha Panny Márie. Oba obrazy v bohatých rokokových rámoch boli pôvodne umiestnené nad bočnými murovanými oltárnymi menzami. Koncom 19. storočia boli nahradené barokovými oltármi z dielne kežmarského rezbára Jána Lercha, ktoré sa predtým nachádzali v bazilike sv. Kríža.

      Oltár sv. Pavla Pustovníka má v strede umiestnený obraz Sv. Pavla Pustovníka, po stranách sú plastiky svätého Augustína a sv. Tomáša. Nadstavec vypĺňa skupina Korunovania Panny Márie s adorujúcimi anjelmi.

      Oltár sv. Anny má v strede oltárnej architektúry obraz s. Anny vyučujúcej P. Máriu, po bokoch sú plastiky sv. Jozefa a sv. Joachima. V nadstavci oltára je socha Immaculaty a opäť adorujúci anjeli. Oba oltáre pochádzajúce z 20. rokov 18. storočia zdobí akantová ornamentika, pre baroko typické točené stĺpy a mramorovanie. Na menzách voľne umiestnené plastiky svätcov / sv. Terézia, sv. Anton / a dvoch adorujúcich anjelov sú z konca 19. storočia.

      Kazateľnica pochádzajúcim z poslednej tretiny 17. storočia je najstarším zariadením chrámu. Zhotovil ju majster, ktorý sa podieľal na vytvorení oltára v kaplnke kežmarského hradu. Zdobená adorujúcimi anjelmi, putti, dvoma reliéfmi svätcov na parapete, boltcami a štylizovanými motívmi moruše predstavuje cennú ukážku ranobarokového tzv. boltcového štýlu. Svedectvom o tom, že chrám istú dobu spĺňal funkciu farského katolíckeho kostola je zachované veko krstiteľnice so súsoším Krstu Krista v Jordáne od toho istého majstra.
Interiér kostola dopĺňajú barokové cínové a drevené pozlátené svietniky, barokové lavice, bohato intarzované dvere sakristie, obraz Svätcov uctievaných rádom paulínov, obraz Madony s dieťaťom zo začiatku 19. storočia v bohato vyrezávanom rokokovom ráme, 7 registrový jednomanuálový pneumatický organ s pedálom opus 466 od organára Jozefa Angstera z roku 1904.
V sakristii sa nachádza baroková skriňa z 1. polovice 18. storočia zdobená maľbami krajiniek a pustovníkov.
Celý chrám takmer ucelene predstavuje vývoj jednej umeleckej epochy od ranného cez vrcholný barok až k jej rokokovému záveru.