Bazilika minor sv. Kríža - Interiér

      Hlavný oltár Sv. Kríža je pôvodne neskorogotický, z čias okolo r. 1450-1460. Oltárne obrazy pašiového cyklu premaľovali r. 1639. Oltár po rozobraní znova zostavili a roku 1868-9 umiestnili v neogotickej oltárnej architektúre do ktorej poňali aj čiastky z pôvodnej gotickej architektúry. V strede krídlového oltára je skupina Kalvárie s ústrednou plastikou Krista na kríži. Kríž bol pôvodne umiestnený v strede chrámu a koncom 18. storočia sa dostal na hlavný oltár. Tento kríž bol oddávna obdivovaný veriacimi, kňazmi, cirkevnou hierarchiou /kanonické vizitácie /ale aj historikmi / J. Bohuš 1720, Ch. Genersich 1802/. Jeho autor je zatiaľ neznámy ale vynikajúce anatomické spracovanie, bohatosť drapérie, charakter rezby prameňov vlasov a brady poukazuje na veľmi tesnú príbuznosť s dielami norimberského rezbára Veita Stossa ( Príbuznosť kežmarského Ukrižovaného so Stossom je oveľa bližšia než s dielami Majstra Pavla z Levoče, do ktorého tvorby ho niektorí autori zaraďujú.) Pod krížom sú tri plastiky Bolestnej Márie, sv. Márie Magdalény a sv. Jána. Socha sv. Jána je neogotická, z r. 1868-9, vytvorená kežmarským rezbárom Gustavom Adolfom Weißom, ktorý sa podieľal na reštaurovaní celého oltára. Socha Panny Márie je upravená z pôvodnej gotickej sochy pochádzajúcej z polovice 15 storočia /Vajdovský - Divald uvádzajú, že bola prerezaná zo sochy sv. Kataríny, je však možné že je to upravená socha P. Márie ktorá bola voľakedy vo fialovom štíte hlavného oltára/. Socha Márie Magdalény je baroková a štýlovo patrí k sochám skupiny Kalvárie v severnej predsieni kostola.

      Po stranách oltárnej skrine sú tabuľové maľby slávnostného cyklu z čias okolo r. 1450-1460 s výjavmi zo života P. Márie (Navštívenie Alžbety, Narodenie Pána, Zvestovanie a Klaňanie sa Troch kráľov). Maľby na brokátovom pozadí boli čiastočne ( v líniách) premaľované v 19.storočí. Na zatvorených oltárnych krídlach sú výjavy z pašiového cyklu z r. 1639, pod ktorými pri prieskume boli zistené stopy pôvodnej gotickej maľby. Na zadnej strane pevných krídel Pašiového cyklu sú nedokončené, pôvodné gotické tabuľové maľby zobrazujúce Zmŕtvychvstanie, Kladenie do hrobu, Oplakávanie Krista a pomerne zriedkavý námet Kristus v predpeklí. Rovnako ako maľby slávnostného cyklu sú dielom neznámeho majstra, ktorý poznal vtedajšie nemecké a flámske umenie, či už priamo, alebo sprostredkovane cez sliezske a malopoľské maliarstvo. Celkový štýl malieb prejavuje pomerne neskoré smerovanie ku krásnemu slohu. Autor tohto diela ovplyvnil ďalších maliarov na ostatnom území Slovenska. Na predele oltára je dnes asymetricky umiestnený pôvodný reliéf apoštolov s Kristom z polovice 15. storočia. Vo fialovom štíte sú dve postavy uhorských kráľov, socha Krista Kráľa a vo vrchole socha Vzkrieseného Krista. Reštaurátorský prieskum ukázal, že sochy sú staršie ako z r. 1868 ( pravdepodobne gotické, možno barokovo upravované ). Rovnako aj niektoré časti architektúry (napríklad časti fiálových vežičiek, krížových kytíc) sú gotické. Pôvodnú polychrómiu starších častí v r. 1868-9 dôkladne odstránili a celok zjednotili novým zlátením a pomerne hrubou a necitlivou polychrómiou.

      Pred kamennou gotickou oltárnou menzou je vyšívané antependium. Na novšom brokáte je staršia výšivka z čias okolo r. 1600, predstavujúca Najsvätejšiu Trojicu a symboly štyroch evanjelistov.
Vo svätyni sú dnes voľne umiestnené tri plastiky - Vir dolorum z konca 15. stor., socha sv. Michala Archanjela z polovice 15. storočia, ktorá bola voľakedy vo vrchole hlavného oltára a socha svätice zo zač. 16. storočia. Svätica - ( sv.Katarína?, sv.Barbora?) predstavuje najlepšie dielo miestnej rezbárskej dielne ktorá vytvorila sochu Madony s dieťaťom – dnes umiestnenú v južnej lodi a reliéf Korunovania Panny Márie umiestnený na rovnomennom oltári z r. 1910.
V arkáde empory nad sakristiou na predstavenom drevenom chóre s bohatou ušnicovou ornamentikou sa nachádza malý 9 registrový organový pozitív. Podľa nápisu v dolnej časti parapetu vzniklo dielo v roku 1651 a je darom Juraja Günthera. Tvorcom nástroja bol spišskonovoveský organár Bartolomej Fromm. Z jeho tvorby je to jediný zachovaný nástroj. Pre svoju takmer úplnú neporušenosť – zachovanie mechanickej časti a značnej časti píšťalového fondu (6 z 9 registrov), dnes predstavuje jednu najvzácnejších slovenských hudobných pamiatok. Pozoruhodná je bohatá a mimoriadne kvalitná výzdoba, pozostávajúca z plastík anjelov a hudobníčok, putti, maskarónov, motívov ovocia a ušnicovej ornamentiky.
Juraj Günther z Lilienfeldu - kežmarský mešťan, staroľubovniansky výberca daní - tridsiatkár a dvoran na dvore poľského kráľa Vladislava IV. Vasu bol pochovaný pod svojim darom, ako to nápisom dokazuje mramorová náhrobná tabuľa.
Na severe svätyne pri Hlavnom oltári je mramorová renesančná tumba Zuzany Dóczyovej z r. 1596. Bola manželkou Šebastiana Thökölyho. Na náhrobku okrem erbu rodiny Dóczyovcov a Zápoľských sú nápisové tabule a renesančná rastlinná ornamentika. Vo vrchole je motív delfínov a drobná renesančná plastika stojacej ženy. V priebehu 18. -19. storočia zanikli, resp. boli odstránené, náhrobky hradných pánov Šebastiana Thökölyho a Hieronyma Lasky.
V južnom múre je zamurovaný neskorogotický náhrobok Krištofa Warkócza - kežmarského hradného kapitána z r. 1520. Z r. 1512 pochádzal náhrobok jeho manželky - Kataríny Tharczi – dvornej dámy poľskej kráľovnej Barbory Zápoľskej, ktorý sa bohužiaľ nezachoval.
Krstiteľnica je bronzová, gotická. P ochádza z r. 1472 a je posledným dielom majstra zvonolejára Matiasa zo Spišskej Novej Vsi.. Na krstiteľnici sú reliéfy Kalvárie, apoštolov Petra a Pavla, rastlinný vlys s vlnovkou prepletenou päťlupienkovou ružou a znak mesta Kežmarku. V hornej časti je gotický nápis s datovaním ( Ihsus Xrs Mariae filius. baptismum ecclesiae sancte Crucis fudit M.S. anno domini millesimo CCCCLXXII) Vrchnák krstiteľnice je z 1. pol. 18. storočia. Nesie pozlátený nápis v nemčine: Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Vitráže v závere svätyne z r. 1912 pochádzajú z dielne Waltera Gidu v Budapešti, ďalšie tri vitráže sú dielom brnenských vitrážistov z r. 1931. Sú darmi náboženských spolkov, kežmarských kňazov a rodiny Palenčárovcov.
Svätyňa je vymaľovaná dekoratívno - figurálnou maľbou z r. 1933, ktorá je dielom maliara Júliusa Ádáma.
Kazateľnica v triumfálnom oblúku má neogotické rečnisko, dar kežmarského mešťana Wildburga. Zhotovil ju Július Šugár so Stráž pri Poprade Až do reštaurovania kostola bola tu stará kamenná gotická kazateľnica z konca 15. stor. Kamenná kazateľnica sa vyznačovala mimoriadne hodnotnou sochárskou prácou. Predstavuje postavy 4 cirkevných otcov a svätej Heleny. Reliéfy postáv sú umiestnené v nike lemovanej rastlinnými úponkami, ktoré prechádzajú do malého baldachýnu. Dielom toho istého kamenára je aj sochárska výzdoba hlavného portálu kostola. Baldachýn kazateľnice z roku 1634 zdobí manieristická ornamentika s motívmi ušnice, perlovca, puttov, stĺpov a ríms. Polychrómia pozostáva z bielo kriedovaného podkladu, modrej a zlátenia. Vo vlyse sú maľby apoštolov od autora hudobníčok na parapete senátorskej lavice.

      Oltár Apoštolov z r. 1470-1480 je umiestnený v čele severnej lode. Prostredný obraz ( rozm. 149x109 cm) zobrazuje Krista - Salvátora so zemeguľou pri nohách, po jeho pravici stojí sv. Peter s kľúčom v ruke a po ľavici sv. Pavol s mečom. Na bočných oltárnych krídlach sú vždy trojice apoštolov: sv. Ján Evanjelista, sv. Júda Tadeáš, sv. Filip; sv. Matej, sv. Jakub ml., sv. Jakub st.; sv. Ondrej, sv. Tomáš, sv. Bartolomej; sv. Peregrínus, apoštol s atypickým atribútom, a sv. Matúš. Tabule majú zlátené brokátové pozadie. Obrazy na zadnej strane bočných krídel nepoznáme, keďže tabule sú pevne osadené do neogotickej oltárnej architektúry z r. 1879. Pred kamennou gotickou menzou je antependium z 1. pol. 18. stor., predstavujúce reliéfne výjavy zo života sv. Antona Pustovníka, lemované akantovou ornamentikou.

      Oltár sv. Kataríny, neskorogotický, z r. 1493 umiestnený na kamennej gotickej menze v čele južnej bočnej lode. Gotické maľované tabule sú pevne vložené do neogotickej oltárnej architektúry z r. 1879. Na strednej tabuli (163x117cm) je maľba sv. Kataríny, po stranách sv. Barbora (s vežičkou) a sv. Margita (s drakom). Vo svätožiare Kataríny je nápis s datovaním (Sancta. Katherina. ora. pro. nobis. deum. aºmº493)

      1493). Na bočných krídlach sú maľby svätíc: sv. Doroty (s ružami), sv. Apolónie (s kliešťami), sv. Agneše (s ovečkou ) a sv. Uršuly (so šípom v ruke). Vertikálne predĺžené postavy mučeníc s ovisnutými ramenami a detskými tvárami stojace na perspektívne sa zbiehajúcej šachovnicovej podlahe sú na dobu svojho vzniku už veľmi nezvyčajné. Obrazy majú zlaté brokátové pozadie. Pred menzou je reliéf Krista na Hore Olivovej s akantovou ornamentikou, tvoriacou súčasť antependia, ktoré pochádza z 1. pol. 18. storočia.

      Oltár Korunovania Panny Márie s neskorogotickým reliéfom s kľačiacou Máriou v strede, po stranách Bohom Otcom a Kristom pochádza zo zač. 16. stor., oltárna neogotická architektúra je z r. 1911. Po stranách oltára sú neogotické maľované oltárne krídla. Oltár sv. Anny pri severnom portáli chrámu pochádza rovnako z r. 1911.

      Veľký organ na západnej empore pochádza z roku 1641. V Kežmarku sa organista spomína už v roku 1492. V roku 1572 banskobystrický organár Mathias Poll postavil organ v cene 163 zlatých florénov. Za osadenie nástroja v r.1573 zaplatili 122 florénov. Organ však nebol umiestnený na západnej empore ale v mieste dnešného malého pozitívu na severnej strane presbytéria. Svedčia o tom zvyšky vahadiel na ťahanie dvoch veľkých mechov v empore nad sakristiou. V čase poddanstva mesta pod rodinou Thököly mesto schudobnelo natoľko, že bolo nútené dať organ za 1000 florénov do zálohu. V roku 1641 za cenu 1088 zlatých florénov z prostriedkov evanjelickej cirkvi a kežmarského občana Jána Minera zhotovil neznámy organár nový nástroj. Mal 18 registrov. Neskôr v priebehu 18. storočia k nemu pribudovali do chórového parapetu pozitív s 5 registrami. Z celého nástroja sa zachovali len skrine. Hlavná je zdobená ušnicovou ornamentikou a sochami hrajúcich anjelov. Vo vrchole prostrednej veže je erb mesta s anjelom. Skriňa pozitívu je zdobená akantovou ornamentikou. Dokedy slúžil pôvodný organ nie jasné, avšak podľa centrálneho registra firmy Júliusa Angstera v Pécsi, táto v roku 1907 postavila v rímskokatolíckom kostole v Kežmarku, 14 registrový 2 manuálový pneumatický nástroj ako svoj opus 589b. V roku 1921-1923 postavil bratislavský organár Schönhofer nový 47 registrový nástroj. O kvalite diela svedčí fakt, že ho v priebehu niekoľkých rokov musel nahradiť výrobok firmy Rieger - Krnov – trojmanuálový 36 registrový nástroj, Opus 2213, ktorý po generálnej oprave v r. 1980 funguje dodnes.

      Stallá
Stallum Majstra Šimona - rohové v severnej bočnej lodi. Lavicu vytvoril podľa nápisu latinskou minuskulou na vlyse baldachýnu Majster Šimon v r.1469: Anno domini milio quadsitrrio sexagesimo nono hoc op9(us) fecit mayster symó lavz de9xs.titintas. Architektonický koncept zvýrazňuje prísne horizontálne ( sedadlová zóna, dorsale, baldachýn) a vertikálne členenie (podľa sedadlových ciel). Bočnice, dorsale a baldachýn pokrýva sieť flamboyantnej výzdoby s rozetou na bočnici otočenej pravouhlým zalomením na čelo stalla. Plochý baldachýn s radom stlačených oslích chrbtov ukončených krížovými kyticami zdôrazňuje kulisový charakter, podobný riešeniu oltárnych skríň a nábytkových predmetov 60-70. rokov 15 storočia na širokom stredoeurópskom rezbárskom teritóriu.
Z rovnakého obdobia pochádza aj trojsedadlové stallum so sekundárnym novším značne rustikálnym parapetom a baldachýnom, dnes umiestnené v závere južnej lode.

      Senátorská lavica umiestnená v hlavnej v lodi pod chórom pochádza podľa signatúry z r. 1518. Nad jej 14 sedadlami sa vznáša dorsale a baldachýn zdobený dutou valcovou bordúrou akantovými úponkami a plochou rezbou so zeleným podkladom. Na parapete z prvej polovice 17. storočia sú manieristické maľby hudobníčok umiestnených v krajine. Dielom rovnakej gotickej stolárskej dielne sú aj dvere do sakristie a dvere severnej predsiene Pri stenách sa nachádzajú zbarokizované stallá - pôvodne gotické a renesančné, z ktorých v 18. storočí odstránili dorsale a baldachýn. Centrálne lavice pochádzajú z polovice 18. storočia.

      Voľné plastiky v lodi sú pri stĺpoch lodí: Na južnej strane pri vchode je neskorogotická socha Madony zo zač. 16. stor. s dieťaťom na rukách a s dvoma anjelmi pri nohách. Socha je dielom miestnej rezbárskej dielne, v ktorej vznikli aj ďalšie plastiky umiestnené v chráme. Záhybová schéma jej šiat kopíruje drapériu Madony z oltára Panny Márie Snežnej v Levoči. Socha stála dlhší čas „ v dreve“ a jej polychrómia je baroková z 18. storočia. K soche patrila aj dvojica anjelov držiacich korunu, ktorí boli umiestnení v Diecéznom múzeu na Spišskej Kapitule, až do jeho zničenia v roku v 50. rokoch. Za sochou je gotická sivo-fialová polychrómia v tvare oltárneho nadstavca s vežičkami.

      V severnej lodi pri stĺpe je neskorogotická socha sv. Sebastiána z čias okolo roku 1500. V zadnej časti severnej lode v neogotickom Božom hrobe je do veľkej miery premaľovaná socha sv. Mikuláša z čias okolo r. 1500. Obe sochy, ktoré boli súčasťou oltára sv. Mikuláša, pripomínajú bočné oltáre v Spišskej Kapitule.

      Plastiky sv. Jozefa v severnej lodi a sv. Tadeáša v južnej lodi sú neogotické z konca 19. resp začiatku 20. storočia Nad južným vchodom do chrámu sa nachádza obraz sv. Alžbety Uhorskej pochádzajúci z 80. rokov 19. storočia. Úplne rovnaký originál, dielo maďarského maliara Alexandra Liesen-Mayera, sa nachádza v Maďarskej Národnej galérii v Budapešti. Nad severným chórom je obraz - pôvodne oltár sv. Jána Nepomuckého z r.1731 v bohato vyrezávanom ráme. V závere južnej lode sa nachádza rokoková spovednica z r. 1781. Nad ňou je epitaf z polovice 17 storočia s ústredným obrazom Krista nesúceho kríž.

      Veľký mosadzný luster uprostred hlavnej lode pochádza z r. 1664 a je darom kežmarského mešťana Zachariáša Guttsmittela. Z klenby pod chórom visí mosadzný luster z konca 17. storočia.
      Interiér kostola doplňujú ďalšie diela, v južnej lodi oltár Ružencovej Panny Márie (koncom 19. storočia bol osadený na náhrobku Zuzany Dócyovej ) a oltár sv. Terézie z Lisieux - oba sú neogotické z konca 19. storočia. Na stenách sa nachádzajú sekundárne umiestnené renesančné a barokové náhrobky, ktoré boli pôvodne súčasťou dlažby kostola.

      V severnej predsieni sa nachádza voľne umiestnené súsošie Kalvárie z konca. 17. stor. Plastiky Bolestnej Panny Márie a sv. Jána sú príbuzné plastikám karyatíd z oltára kaplnky kežmarského hradu. Ku skupine Kalvárie patrí aj plastika sv. Mrie Magdalény, dnes umiestnená na hlavnom oltári. Ukrižovaný je starší – gotický z polovice 15 storočia. Môžeme sa domnievať, že Kríž bol súčasťou skrine hlavného oltára kostola. Kamenné náhrobky pochádzajú zo 17. storočia. Portál do severnej predsiene uzatvárajú gotické drevené dvere z r.1520. s rytou neskorogotickou ornamentikou.

      V sakristii je veľká baroková skriňa z 1. pol. 18. stor., na nej sú voľne umiestnené alegorické postavy a plastiky svätcov takisto z 1. pol. 18. storočia. Vo výklenku za skriňou je súsošie Mettercíe zo 16. storočia. Oproti vstupu do sakristie sa nachádza epitaf rodiny Güntherovcov, s ústredným obrazom Premenenia na hore Tábor. Dielo pochádzajúce z polovice 17. storočia s polychrómovanou a zlátenou ušnicovou ornamentikou, stĺpmi, maskarónmi a figurálnou výzdobou prezrádza ruku toho istého majstra ktorý sa podieľal, na rezbárskych prácach chóru a pozitívu vo svätyni. Epitaf bol pôvodne umiestnený vo svätyni priamo pod dreveným chórom. Miesto Güntherovho pôsobenia na kráľovskom dvore v Krakove, by mohlo naznačovať pôvod tvorcu rezbárskej výzdoby. Portál vedúci do sakristie so svätyne má neskorogické dvere, ktoré vznikli okolo roku 1520 v tej istej dielni ako dvere v severnej predsieni.

      Chrámový poklad predstavuje jednotlivé zlatnícke práce zastúpené kalichmi, klasicistickou monštranciou, pacifikálmi a svietnikmi z 18. a z 19. storočia. Jeden z pacifikálov z roku 1761 a dva kalichy sú dielom levočského zlatníka Jána Szilassyho. Medzi svietnikmi je pozoruhodný kovaný veľkonočný svietnik z čias okolo roku 1500. Z posvätných relikvií chrám vlastní barokový relikviár z časťami dreva sv. Kríža.