Kostol sv. Michala

Jednou z filiálok kežmarskej farnosti je Malý Slavkov. V ňom sa nachádza jednoloďový kostol zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi.

Z histórie kostola sv. Michala Archanjela
         Tento kostol sa spomína už v rokoch 1499 a 1520. V roku 1673 bol prevzatý od protestantov rehoľou paulínov. V roku 1705 bol okupovaný vojskami Františka Rákociho. V roku 1711 na jeho mieste postavili drevený objekt za výdatného finančného prispenia Lukáša Melczera, kežmarského richtára. Tento objekt mal tri okná a zo severnej strany pristavanú drevenú sakristiu. V drevenej zvonici sa nachádzali dva zvony: starší sa spomína v roku 1748. Väčší, zasvätený Panne Márii, bol odliaty v Levoči Jánom Majerom v roku 1800. Oltár sv. Michala Archanjela (zhotovený z dreva) sa menovite spomína v roku 1712. V roku 1729 zhotovil kežmarský sochár Ján Lerch na podnet Lukáša Melczera nový oltár. V roku 1779 boli v chráme dva oltáre - hlavný sv. Michala Archanjela a bočný zasvätený Panne Márii („stará práca“). V kanonickej vizitácii z roku 1832 sú uvádzané tri oltáre: hlavný - sv. Michala Archanjela, bočné - oltár bičovaného Krista a oltár Panny Márie s drevenou sochou uprostred a vo vrchole s obrazom Panny Márie korunovanej Kristom. Na drevenom chóre v roku 1807 pribudol nový šesťregistrový organ za 82 zlatých. Na strechu kostola a zvonice spotrebovali pri opravách v rokoch 1816 -1817 deväťtisícštyristo drevených šindľov. Kostol poškodený požiarom v roku 1832 bol v roku 1835 prestavaný. Avšak už v rokoch 1844 – 1847 bol na jeho mieste postavený v klasicistickom štýle terajší murovaný chrám. Do nového kostola preniesli pôvodný oltár sv. Michala Archanjela a opravený organ. V roku 1847 bolo zhotovené nové tabernákulum hlavného oltára. V rokoch 1873 pribudli bočné oltáre z dielne levočského rezbára Švidroňa. V rokoch 1873 -1878 firma Rieger zhotovila nový organ. V roku 1887 bola kežmarským staviteľom Viktorom Lazárym vykonaná úplná oprava kostola za 1178 zlatých. V roku 1891 bol „obnovený“ hlavný oltár kežmarským rezbárom G. A. Weiszom za 180 zlatých. Ďalšia veľká oprava chrámu sa konala v rokoch 1921- 1922, kedy sa uskutočnila maľba interiéru. Kostol absolvoval generálnu opravu naposledy v roku 1998, kedy sa dali zhotoviť nové lavice a inštalovalo sa podlahové kúrenie. V dielni kežmarského rezbára pána Barnáša vznikol aj nový obetný stôl, ambona a sedes.

Exteriér chrámu
         Priečelie kostola s predstavenou predsieňou je členené pilastrami s jednoduchými hlavicami. Nad vchodom sa nachádza klasicistické termálne okno. Nad korunnou rímsou je jednoduchý štít, ktorý prechádza plynulo do vstavanej veže ukončenej ihlanovou strechou. Horné poschodie veže je opäť členené nárožnými pilastrami, medzi ktorými sa nachádzajú štyri veľké arkádové zvukové otvory kryté žalúziou. Bočné fasády kostola sú členené kordónovou rímsou, na ktorú dosadajú veľké klasicistické termálne oblúky. Pod strechou obieha bohatšie profilovaná korunná rímsa. Na zadnú - východnú časť je napojená prízemná polkruhovitá sakristia so samostatným vchodom.

Interiér chrámu
         Jednoloďový interiér s presbytériom je takmer rovnako široký ako loď, vertikálne ho členia pilastre, na ktorých spočíva korunná rímsa. Zaklenutý je pruskými klenbami. Účinné presvetlenie zabezpečujú veľké polkruhovité (termálne) okná. Na organovú emporu spočívajúcu na dórskych stĺpoch je možné vstúpiť z podvežia cez točité schodište.
         Hlavný oltár sv. Michala Archanjela z konca 19. storočia je zhotovený v historizujúcom štýle so stĺpovou architektúrou s nikami a nadstavcom. V strede má umiestnenú plastiku sv. Michala Archanjela - víťaza nad diablom. Po bokoch sa nachádzajú sochy svätej Anny a svätého Jána Evanjelistu, v hornej časti oltára je reliéf Najsvätejšej Trojice. Bočné oltáre sú jednoduché so stĺpovou architektúrou a segmentovým štítom. Južný oltár s obrazom Madony s dieťaťom je signovaný rokom 1873, severný má uprostred plastiku Božského Srdca Ježišovho. Bol zhotovený z milodarov členov Spolku svätého ruženca. Pri chóre sa nachádza pôvodný hlavný oltár sv. Michala Archanjela. Uprostred akantovej ornamentiky lemovanej stuhami a kvetinovými girlandami je oválny reliéf sv. Michala Archanjela porážajúceho diabla. Reliéf vznikol pravdepodobne podľa grafickej predlohy z prvej polovice 17. storočia. Je pripisovaný dielni Grossovcov zo Spišskej Soboty. Špirálovité obláčiky pozadia reliéfu sú však rovnaké ako na Lerchovom oltári v drevenom artikulárnom kostole ev. a. v. v Kežmarku. Typológia tvárí, rezba rúcha sôch sv. Jána Evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa umiestnených po stranách reliéfu a súsošie Svätej Trojice vo vrchole oltára svedčia o tom, že oltár vznikol v dielni kežmarského rezbára Jozefa Lercha (podľa zápisu v dejinách kostola v r.1729 ). Obrazy krížovej cesty, umiestnené po stenách kostola, sochy Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho, boli zakúpené obyvateľmi Malého Slavkova. Na chóre sa nachádza organ, dielo firmy Rieger s dvoma vročeniami - Viedeň 1873 a Paríž 1878.
         V roku 1922 bol Júliusom Adámom celý kostol vymaľovaný historizujúcou dekoratívne figurálnou maľbou. Obraz nad presbytériom zobrazuje Poslednú večeru - symbol ustanovenia Eucharistie. V lodi sú na klenbe dva výjavy: prvý (pred víťazným oblúkom) zobrazuje Ježišovu reč na hore Blahoslavenstiev. Druhý (nad chórom) zobrazuje sv. Cecíliu hrajúcu na organe za sprievodu spievajúcich anjelov. Po bokoch hlavného oltára sú na stene dva obrazy: vľavo Obeta veľkňaza Melchizedecha a vpravo Obetovanie Izáka.
         V zvonici kostola sa nachádzajú tri zvony. Najväčší nesie meno sv. Michal, druhý zvon sa volá Mária. Oba boli uliate v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom z darov obyvateľov Malého Slavkova. Tretí zvon: tzv. "cingalka", resp. "umieračik", nie je datovaný.