Kaplnky

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
 
Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri textilnej továrni Tatraľan a bývalom mýte. Bola postavená polovici 18. storočia. V prameňoch je spomínaná v r. 1758. Do nedávneho odcudzenia sa v nej nachádzala socha sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 17. storočia.

Kaplnka Kristovho pádu pod krížom
Nachádza sa na križovatke ciest na Strážky a Rakúsy. Pochádza z roku 1792 a bola postavená z darov veriacich, predovšetkým krakovského mešťana Muscinszkého. Kaplnka bola zvnútra vyzdobená maľbami Bolestnej Panny Márie, Bičovaného Krista, adorujúcich anjelov a sv. Petra. V hornej časti kaplnky je socha Krista padajúceho pod krížom.


  Hradná kaplnka sv. Kríža
Hradná kaplnka je najmladšou časťou Kežmarského hradu. Bola postavená v rokoch 1657 -1658 a vznikla prestavaním časti veže a severovýchodného obytného traktu. Jednoloďový priestor s panským oratóriom a troma poľami valenej klenby členia toskánske pilastre s preložkami. Bohatá štuková výzdoba s figurálnymi a rastlinnými motívmi, ktorá sa vyrovná špičkovým dielam talianskych majstrov zo západoslovenskej ranobarokovej produkcie, rámuje freskové polia. Vysoké priečelie kaplnky zdobí štít s rozoklaným segmentovým frontónom na pilastroch. Jeho siluetu zmäkčujú po bokoch volútové krídla. Jednoduché vysoké okno s polkruhovitým záklenkom akcentuje vstup do kaplnky. Plastická architektúra portálu tvorí stĺpovú edikulu s pilastrovými podložkami. Vrstvený rozoklaný frontón zdobí erbová kartuša. Kaplnku dal postaviť Štefan Thököly pre svoju katolícku manželku Máriu rodenú Gyulaffyovú, ktorá zomrela rok po dostavaní kaplnky a v r. 1660 bola pochovaná do krypty. Trojetážový drevený oltár, zaberajúci celé polygonálne ukončené presbytérium, patrí do skupiny tzv. fasádových oltárov, ktorých architektonická koncepcia vychádza zo schémy triumfálneho oblúka (Triumphbogenaltar). Tento typ, aktuálny najmä v Poľsku, bol ovplyvnený talianskymi vzormi z r.1625 od Giovaniho Battistu Montanu. Výrazné vertikálne členenie vychádza z architektonickej koncepcie založenej na redukcii základného modulu a jeho opakovanom používaní formou aditívneho nadstavovania. Bohatá figurálna výzdoba (25 postáv), zachytávajúca spasenie človeka prostredníctvom Kristovho umučenia, je dielom dvoch neznámych autorov - Majstra Premenenia s typicky ostrou rezbou a jeho menej zručného spolupracovníka - Majstra anjelských karyatíd. Majster karyatíd sa neskôr podieľal na výzdobe Mariánskeho kostola (kazateľnica, veko krstiteľnice) a z jeho rúk pochádzajú sochy sv. Jána Evanjelistu a Bolestnej Márie zo severnej predsiene farského kostola, ako aj Mária Magdaléna z hlavného oltára sv. Kríža. Ornamentálna výzdoba je redukovaná na minimum a nahradená výrazným architektonickým článkovaním. Mobiliár kaplnky tvorený oltárom a kazateľnicou predstavuje so štukovou a freskovou výzdobou klenby štýlovo čistý ranobarokový interiér. Ten bol pôvodne doplnený organom, ktorý spolu so zvonmi kaplnky po konfiškácii Thökölyovského majetku odviezli do Levoče. Kaplnka bola renovovaná v r. 1865 - 1866 z prostriedkov kežmarského mešťana Adolfa von Wildburga. Podieľal sa na nej Gustav Adolf Weiß, ktorý neskôr reštauroval aj hlavný oltár sv. Kríža v bazilike. Posledná rekonštrukcia kaplnky sa uskutočnila pri generálnej obnove hradu, ktorá bola ukončená v r. 1985.
V správe Rímskokatolíckej cirkvi bola kaplnka od roku 1745 do r. 1954. Odvtedy sa k bohoslužobným účelom nepoužíva. Prístupná je v rámci prehliadky hradného múzea.